Slovensko patrí vďaka nemu k najvýznamnejším krajinám sveta vo výskume mayskej civilizácie. Prof. Mgr. MILAN KOVÁČ, PhD. (51), vedie a viedol množstvo expedícií do oblastí, kde žili a žijú Mayovia, v súčasnosti vedie archeologický výskumný projekt v mayskom meste Uaxactún v Guatemale. Výsledky výskumu jeho tímu, v ktorom sú aj ľudia zo Slovenskej technickej univerzity vedení Tiborom Lieskovským, prepisujú históriu a pohľad na život Mayov, ktorých civilizácia pred vyše tisíc rokmi skolabovala.
Patríte k najvýznamnejším svetovým odborníkom na mayskú civilizáciu, ale pôvodne ste boli robotník. Prečo?
Za komunizmu som po absolvovaní gymnázia nedostal odporúčanie na štúdium na vysokej škole, takže kým komunizmus nepadol, nemohli ma prijať. Musel som robiť klasické povolania ako kurič, zamestnanec čističky odpadových vôd, viazač bremien pre žeriavy. Na vysokú školu som sa dostal až po páde komunizmu.
Kde ste robili viazača bremien?
V Závodoch ťažkého strojárstva v Dubnici nad Váhom. Vo fabrike sme viazali masívne objekty, aby ich mohli dvíhať žeriavy, viazal som napríklad kanóny pre húfnice, ktoré sa tam vtedy vyrábali. Kanóny do tankov som prevážal na multikáre.
Stretávate sa občas s ľuďmi, s ktorými ste vtedy robili?
Žiaľ, nie, lebo žijem ďaleko, ale boli medzi nimi často zaujímavé osobnosti, ktorých životné dráhy sa nekončili za bránami fabriky. Naučil som sa tam vážiť si ľudí za to, akí sú, nie kým sú, a naučilo ma to, že na každom je niečo cenné.
Keď padol komunizmus a mohli ste začať študovať, čo sa vo vás dialo?
Vo mne nastal taký pretlak, že som chcel študovať na viacerých školách, preto som aj študoval na dvoch naraz, aby som si všetko vynahradil. Študoval som filozofiu a históriu, k tomu religionistiku – dejiny svetových náboženstiev. Skončil som s dvoma diplomami naraz.
Ako ste sa dostali k výskumu mayskej civilizácie?
O Indiánov som sa zaujímal od detstva, čítal som o nich príbehy a patrím asi medzi klasické prípady splnenia si detského sna – o čom som sníval, tomu som sa napriek všetkým možným peripetiám začal venovať. V komunistickom Rudom práve som našiel inzerát jedného mexického básnika, ktorý si chcel s niekým z Československa dopisovať. Bol som jediný, kto mu odpovedal, a stali sme sa celoživotnými priateľmi. Stal sa mojou bránou do indiánskeho sveta.
Kedy ste išli prvýkrát do terénu, na americký kontinent?
Prvú expedíciu som zorganizoval ako študent v roku 1994, pokryla Mexiko, Guatemalu, Belize a navštívili sme 54 archeologických lokalít, ktoré som zdokumentoval a priviezol som literatúru. Z toho vznikol základ budúcich mezoamerických štúdií na Slovensku, lebo dovtedy sa u nás nikto podobným výskumom nevenoval. Ešte ako študent som si povedal, že tento odbor založím.
Na prvú expedíciu ste išli za vlastné peniaze?
Do veľkej miery za vlastné, ale prispeli aj dvaja priatelia, čo vyrazili so mnou, a tiež toľkokrát preklínaný a konšpiračnými teóriami opradený George Soros, ktorý vtedy u nás otvoril Open Society Foundation. Ako študent som prišiel do kancelárie nadácie a hovoril im, že by som chcel založiť takéto štúdium na Slovensku.
Čo oni na to?
Pýtali sa – čo máte za sebou? Nič. Poznáte tam niekoho? Nie. Čo vlastne chcete? Bol to zvláštny rozhovor úradníka s entuziastom, typický príklad, pri ktorom by ma z každých dverí okamžite vykopli, ale oni povedali – a máte k tomu nejaký projekt? Nemal som, ani som nevedel, ako sa taký projekt píše. Hovorili, aby som si teda sadol a napísal ho, tak som rukou v ich kancelárii načmáral stručný projekt a popoludní mi zavolali – podporíme vás. Prispeli mi na letenky pre celý tím, vážil som si to a o to viac som bol motivovaný splniť záväzok, priniesť z expedície podklady, aby som mohol neskôr založiť vedecký odbor. Aj som ho založil.
Pamätáte si na detaily prvej cesty za mayskou civilizáciou?
Strašná divočina, jeden šok za druhým a pochopil som, prečo sa to volá „nový svet“. Žiadne rastliny ani vtáky mi neboli povedomé, úplne iní ľudia, kultúra, vône. Boli sme partia troch ľudí, ktorí tam strávili tri-štyri mesiace. Veľkú časť pobytu sme si museli hradiť z vlastného a Slovensko bolo vtedy chu...
Zostáva vám 85% na dočítanie.