Slovenská hymna má 175 rokov. Nadšenie jej tvorcu vystriedalo sklamanie a skončil pri hazarde

Mala ich posilniť a uviesť do ťažkých časov, keď utláčaný, trochu zakríknutý a neistý národ potreboval povzbudiť a zachovať si vieru v lepšie zajtrajšky. Dodala sebavedomie, pocit hrdosti a bojovnosti. Počas svojej existencie burácala zo športovísk, kultúrnych podujatí, v novoročných príhovorov prezidentov, burcovala ľudí na námestiach aj zjednocovala rozdelenú spoločnosť.

Slovenská národná hymna Nad Tatrou sa blýska odolala spoločenským zmenám a silnejúcemu tlaku po jej zmene. Dlho sa viedli spory, či jej pravým autorom je Janko Matúška. Nakoniec to historici uznali, a tým sa opätovne zvýšil záujem o jeho osobnosť.

Mladík s citom pre rytmus

Nebolo by však úplne fér vtlačiť život jedného z dvanástich najznámejších štúrovcov iba do dvoch strof národnej hymny.

Janko Matúška pochádzal z mnohopočetnej rodiny remeselníka Juraja Matúšku a Zuzany Bencúrovej. Narodil sa 10. januára 1821 v Dolnom Kubíne, odkiaľ pochádza viacero významných osobností, ako napríklad Andrej Radlinský či Pavol Országh Hviezdoslav. Rodný dom Matúškovcov sa nezachoval, vyhorel a už sa ho nikdy nepodarilo zrenovovať.

​Prístup k vzdelaniu získal v tamojšej škole u jedného zo zakladateľov Matice Slovenskej Leopolda Brucka. Starší brat Juraj bol zase spolužiakom spisovateľa Samuela Chalupku. Takto Janko Matúška získaval cenné kontakty aj povedomie, čo je potrebné robiť pre svoju vlasť.

Po vzore staršieho súrodenca odišiel študovať do Bratislavy, kde sa zišli aj ďalší štúrovci. Ich útočiskom sa stalo Evanjelické lýceum a Ústav reči a literatúry československej. S viacerými spolužiakmi sa hneď spriatelil. Imponoval mu najmä revolučný prejav Janka Kráľa, ktorý už v tomto období napísal ťažisko svojho celoživotného diela. Rovnako sa aj Matúška začal venovať písaniu básní, v ktorých prejavil veľký cit pre rytmus vychádzajúc z národných piesní.

Spracované povesti mali mešťanom predstaviť neprístupnú Oravu, ako sa udialo v povesti Kozia skala: „Hlboko hrmí a hrom všetko borí, blýska sa, prší, nebo sa pretrhlo. Pri Kozej skale tichý ohník horí. Tam Janko čuší, hromu sa neľaká, dychtivý smelo na svoj osud čaká.“

Exkluzívny obsah Hospodárskych novín

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.