Hrdina, vrah, či zbabelec? Život slávneho indiánskeho bojovníka je zahalený pochybnosťami

Život apačského bojovníka Geronima, nesprávne označovaného aj za náčelníka, je zahalený mnohými pochybnosťami. Pre svojich verných spolubojovníkov bol neohrozeným obhajcom práv indiánov, iní v ňom však videli iba obyčajného vraha. Jeho kapitulácia v roku 1886 sa v každom prípade stala významným míľnikom v dejinách amerických indiánov.

Kedy a kde sa Geronimo, indiánskym menom Goyathlay alebo Gokhlayeh (Ten, ktorý zíva), skutočne narodil, nie je jasné. Podľa niektorých znalcov to mohlo byť medzi rokmi 1820 až 1825, iní (vrátane jeho samého, ako to potvrdil v autorizovanom životopise od S. M. Barretta), uvádzajú ako pravdepodobný termín jún 1829 a v starších encyklopédiách sa môžeme stretnúť aj s rokom 1834. Neisté je aj miesto, tým malo byť územie východnej Arizony alebo Nového Mexika.

Patril k pomerne komplikovanej skupine čirikavských kmeňov Apačov, konkrétne k Bedonkohom, a jeho starým otcom bol slávny náčelník Mahko. Vychovávaný bol podľa kmeňových tradícií, už ako malý chlapec si musel osvojiť techniky lovu, neskôr ho prijali medzi bojovníkov. Keď mal 17 rokov prvýkrát sa oženil (celkovo mal počas života deväť manželiek) a jeho ženou sa stala Alope zo susedného kmeňa. Mali spolu tri deti.

Zásadný obrat v jeho živote nastal údajne v roku 1858, keď mexickí vojaci využili neprítomnosť väčšiny mužov a napadli indiánsky tábor pri Kas-Ki-Yehu, čo bol apačský názov pre mesto Janos v štáte Sonora v dnešnom severnom Mexiku. Zabili vtedy aj Geronimovu ženu, troch synov a matku. On sám neskôr tvrdil, že k masakru došlo v čase, keď vládol medzi jeho skupinou a Mexičanmi mier.

Práve vďaka Geronimovým spomienkam, spísaným v roku 1905 školským inšpektorom a jeho tlmočníkom S. M. Barrettom, sa dodnes vie o tomto kľúčovom okamihu v jeho živote. V oficiálnych záznamoch úradov sa však v roku 1858 v tejto oblasti žiadne krviprelievanie nespomína. K podobnej udalosti, ktorá by mohla takémuto masakru zodpovedať, došlo ale v marci 1851. Vtedy jednotky vedené sonorským guvernérom plukovníkom Josém Maríom Carrascom skutočne napadli tábory Apačov v blízkosti Janosu. Malo ísť o odvetu za ich predchádzajúce útoky, počas ktorých indiánski bojovníci povraždili v Sonore desiatky mužov, žien i detí.

Pre súkmeňovcov bol Geronimo hrdinom s nadprirodzený mi schopnosťami, pre Američanov a najmä Mexičanov zase najhorším indiánom aký kedy žil. Tvrdili, že kde sa objaví, tam tečie krv.
Zdroj: Wikimedia Commons

​V každom prípade strata rodiny viedla k tomu, že Geronimo začal nenávidieť všetkých Mexičanov a so svojimi bojovníkmi využíval každú príležitosť, aby ich mohol napadnúť. „Zabil som ich veľa. Neviem koľkých, lebo som to nikdy nepočítal a mnohí z nich ani nestáli za to, aby som ich počítal. Je to už dávno, ale stále Mexičanov nenávidím, pre mňa to boli vždy zradcovia a škodcovia,“ spomínal v autobiografii z roku 1905.

Práve od Mexičanov mal získať vtedy ešte Gokhlayeh meno, pod ktorým sa potom preslávil – Geronimo. Mexickí vojaci sa totiž vraj pri jeho útokoch často obracali na svätého Hieronyma a indiánskemu bojovníkovi sa toto meno zapáčilo.

Sprvu síce nepatril medzi najslávnejších bojovníkov, situácia sa ale zmenila v roku 1874, keď zomrel náčelník čirikavských Apačov Cochise. Geronimo sa síce nikdy nestal veľkým náčelníkom, bol iba vodcom rôzne veľkých skupín bojovníkov a ich rodín, mal však taký silný vplyv, že mu ho mnohí skutoční kmeňoví vodcovia závideli.

Vyplývalo to aj z legiend, ktoré sa s ním spájali. Geronimovi a jeho bojovníkom sa dlho darilo unikať pred trestnými výpravami, ktoré proti nim viedla armáda. Hoci v konfliktoch s protivníkmi padlo veľa jeho spolubojovníkov, on sám, aj keď bol neraz zranený, vždy akoby zázrakom prežil. A tak ako pribúdali výpravy, z ktorých sa šťastne vrátil, stúpala v očiach súkmeňovcov jeho legenda. Verili, že Geronimo má nadprirodzené schopnosti a nepriateľské guľky dokáže od seba odvracať. Uctievali ho ako svojho najväčšieho hrdinu a vo svojom kmeni zastával aj „funkciu“ šamana.

Geronimo (vpravo) so svojimi spolubojovníkmi v roku 1886.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Naopak, pre Američanov a najmä Mexičanov bol Geronimo najhorším indiánom aký kedy žil a tvrdili, že kde sa objaví, tam tečie krv. Pre ilustráciu, len v roku 1885 jeho približne štyri desiatky bojovníkov pobili v Mexiku a v Spojených štátoch viac než dvesto ľudí a podľa tvrdenia guvernéra štátu Sonora mala Geronimova tlupa v nasledujúcom roku na svedomí životy 500 až 600 tamojších obyvateľov.

Práve v roku 1886 sa však slávny apačský vodca po viac než dvoch desiatkach rokov nepretržitých bojov vzdal Američanom. Zajali ho a poslali do väznice Fort Pickens na Floride, z ktorej neskôr putoval do Alabamy a napokon skončil v indiánskej rezervácii Fort Sill v Oklahome. Tam sa z neho stala atrakcia a denne sa naňho chodili pozerať desiatky zvedavcov. Geronimo im predával svoje fotografie a vyrábal pre nich rôzne suveníry.

Legendárny apačský vodca a bojovník Geronimo ako americký zajatec v roku 1905.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Počas života v rezervácii začal mať problémy s hazardom a s alkoholom. Ten sa mu napokon stal osudným a 17. februára 1909 zomrel ako 80-ročný na zápal pľúc, ktorý si údajne spôsobil keď spadol z koňa a nedokázal celú noc vstať z chladnej zeme, pretože bol silno opitý. Ako vraj na smrteľnej posteli povedal, najväčšou chybou, ktorú v živote urobil bolo, že sa vzdal Američanom. Práve tento jeho krok vnímali aj niektorí jeho súčasníci ako prejav zbabelosti.