Smrť za zmluvu s diablom: Bosorky na Slovensku uriekli kravy a jedli deti

Čarodejníctvo a bosoráctvo má hlboké korene a neobišlo ani naše územie. Áno, aj v Trenčíne, Trnave, Bratislave, Komárne, Stupave či Krupine sa vyšetrovalo, mučilo a upaľovalo. Do rúk krutých vyšetrovateľov človeka mohlo dostať urieknutie kravy, jedenie čerstvého ovocia v zime, bradavice či užívanie bylín pri liečení. Alebo len obyčajná nevraživosť a vybavovanie si účtov.

Od úsvitu civilizácie

Nie je úplne jasné, kedy sa praktiky, neskôr označované ako bosorácke, stali prísne postihovanými, zo záznamov však vieme, že už starí Sumeri a Babylončania mali oficiálne tresty pre osoby podozrivé z čarodejníckych praktík, ktorých účelom bolo niekoho poškodiť či priamo pripraviť o život.

Neskôr nám o boji proti vyvolávačom duchov a veštcom hovorí aj Biblia, napríklad v prvej knihe Samuelovej, kde sa spomína, že kráľ Saul dal z krajiny odstrániť takéto osoby, no nakoniec sa predsa len musel sám obrátiť o pomoc na vyvolávačku duchov, čarodejnicu z Endoru. Tento zúfalý čin mu však nebol na úžitok, jeho boh sa od neho totiž odvrátil a on čoskoro v boji vážne ranený pácha samovraždu. Biblia v tom má jasno a rázne určuje, že „čarodejnicu nenecháš nažive“, inak ťa trest neminie.

Čarodejníctvo sa však nepostihovalo prísnymi trestami len za biblických čias. Ani v antickom Grécku a Ríme nemali niektoré druhy čarodejníctva radi.

​Istá Theoris, žena z ostrova Lemnos, bola popravená s celou rodinou za to, že kohosi zariekla a používala pri svojej činnosti drogy, čiže jedovaté rastliny. Aj Rimania sa snažili brániť proti rôznym urieknutiam, hlavne ak sa to týkalo škôd na úrode obilia, hrozna či pri šírení nákaz medzi zvieratami a dobytkom. V polovici 5. storočia pred n. l. spísali svoje zvykové právo a zverejnili ho v podobe Zákona 12 tabúľ, už tu nachádzame predpis ostro vystupujúci proti čiernej mágii.

Neskôr, za čias cisárstva, štát prenasledoval bosorky, teda osoby, ktoré „dosiahli smrť inej osoby svojím zaklínaním“. Trest bol najvyšší – boli zaživa upaľované. Aj keď zákony boli prísne, je zaujímavé, že niektoré z činností, ktoré sa neskôr pripisovali bosorkám či čarodejniciam, boli uznávané a samotní cisári sa prakticky denne obracali na veštcov pri vážnych štátnych i osobných rozhodnutiach. Nechali si veštiť budúcnosť z hviezd alebo dávali čítať rôzne znamenia.

Prenasledovanie čarodejníc a čarodejníkov sa teda v tomto období rozhodne nespájalo s kresťanstvom, bolo skôr šikovne využívaným nástrojom štátu.

Prísaha na nevinu

Nasledujúce obdobia však nepriali nikomu, kto „viditeľným spôsobom pomocou zla“ spôsobil napríklad smrť inej osoby. Pre Vatikán a cirkevných otcov bolo na takúto činnosť nutné modloslužobníctvo, a teda pomoc samotného diabla. Ľudia mali zákaz stretávať sa a radiť sa s mágmi či kúzelníkmi a každému za to hrozil mnohoročný trest.

Aj v najstarších európskych svetských zákonníkoch nájdeme opatrenia proti čarodejníctvu. Ak sa napríklad ukázalo, že niekto uvrhol smrteľnú kliatbu alebo sa spojil s čarodejnicou, dostal pokutu. Vizigóti trestali smrťou bosorky, ktoré zaklínaním niekoho zabili. Okrem trestu smrti sa však využívali aj iné tresty, napríklad doživotné zotročenie.

Exkluzívny obsah Hospodárskych novín

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.