Najsilnejší muž všetkých čias Louis Cyr: Nevídané veci predvádzal na pódiu i pri jedálenskom stole

Vyzeralo to, ako keď v stredoveku trhali zločinca koňmi. Aj sem sa prišlo pozrieť desaťtisíc divákov, a to napriek tomu, že v Montreale býva na začiatku decembra už poriadna zima. Neočakávali však, že by sa niečo mohlo stať. Snáď iba koňom.

Mohli by sa prepadnúť od hanby, pretože Louis Cyr mal už vtedy povesť najväčšieho siláka planéty.

Na dobovej fotografii je vidieť, ako to prebiehalo, hoci tam Cyr pózuje zatiaľ iba s dvoma zvieratami. Ťažké ťažné valachy majú postroje, ako keby mali ťahať pluh. Na ich konci je veľké oko, ktoré má Cyr prevlečené cez zakliesnené paže.

Potom pohoniči popchli kone – a nič sa nestalo. K slovu sa dostali biče, aby kone primäli k väčšiemu úsiliu. Tie dreli, zaberali zo všetkých síl, ale Cyr držal a držal. Nakoniec nad nimi zvíťazil. Ustál to. Udržal štyri kone.

Vyhral. Tak, ako v každom meraní síl.

Tento kúsok, jeden z mnohých, sa stal v roku 1891. A napriek tomu, že Louis Cyr zomrel pred 106 rokmi, stále ho mnohí znalci považujú za najsilnejšieho muža, aký kedy žil.

Snímka z roku 1891. Louis Cyr početnému publiku predviedol, ako dokáže udržať kone.
Snímka z roku 1891. Louis Cyr početnému publiku predviedol, ako dokáže udržať kone.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Jeho miery boli naozaj úctyhodné. Bol to Golem z mäsa a kostí, kráčajúci Kyklop: obvod krku mal presne 50,8 cm, biceps 51,5 cm, predlaktie 41,4 cm, zápästie 20,8 cm, hrudník v normálnom stave 140,2 cm a pri plnom nádychu 152, 4 cm. Okolo pásu meral 120,4 cm, cez boky 122 cm, stehno malo obvod 72,5 cm a lýtko 49 centimetrov.

Ale ako vekom naberal váhu a hmotu, tieto čísla sa ešte zvyšovali. Známy kulturistický guru Ben Weider, ktorý získal prístup k archívom Cyrovej rodiny, uviedol, že biceps sa mu zväčšil na 61 centimetrov, predlaktie meralo 48,2 cm a lýtko malo obvod neuveriteľných 71 centimetrov.

Cyr bol vysoký 177 centimetrov a vážil 132 kilogramov. I keď, ten druhý údaj sa menil podľa toho, kedy sa vážil: keď končil kariéru siláka, dotiahol to na 200 kilogramov.

Výkony týmto mieram zodpovedali.

V americkom Bostone na chrbte zdvihol drevenú dosku, na ktorej bolo podľa dobových zápisov osemnásť „mohutných mužov“. Dohromady vraj aj s doskou vážili asi 1 950 kilogramov, hoci toto číslo je často spochybňované smerom dolu i nahor.

Ale jeho ostatné výkony sú presne zmerané, aspoň sa to teda tvrdí. Môžete to skúsiť tiež. Na ukazováku nadvihol závažie s neuveriteľnými 280,8 kilogramami. Jednou rukou dostal k ramenu závažie s hmotnosťou 447 kilogramov. Oboma rukami zdvihol 860 kilogramov tak, že ich dostal asi dvadsať centimetrov nad dlážku. Ruku, v ktorej držal činku s hmotnosťou 50 kilogramov (to zodpovedá vrecu cementu) natiahol pred seba a vrátil späť k ramenu a celé to zopakoval dvadsaťsedemkrát.

Dokázal chytiť sud s betónom ťažký takmer 150 kíl, hodiť si ho jednou rukou na stehno, odtiaľ na plece a odkráčať s ním. A v sede na lavici vytlačil činku ťažkú 735 kilogramov. Urobil to tridsaťšesťkrát po sebe.

Pravda, keď človek študuje všetko, čo na internete o Cyrovi existuje, čísla sa predsa len líšia. A tak sa nakoniec spolieha na údaje, ktoré uviedol jeho životopisec George Jowett v knihe vydanej pred siedmimi rokmi a už spomenutý Ben Weider, ktorý bol do roku 2006 prezidentom medzinárodného zväzu kulturistiky IFBB.

Tak či onak, čísla sú to úctyhodné.

Neuveriteľné silácke výkony predvádzal Cyr napriek tomu, že takmer vôbec netrénoval.
Neuveriteľné silácke výkony predvádzal Cyr napriek tomu, že takmer vôbec netrénoval.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Veď aj Louisovi Cyrovi jeho matka hovorila Samson a nechala mu narásť dlhé vlasy, ktoré mu kučeravila, aby biblického siláka pripomínal. Vedela, o čom hovorí, sama nemala problém vyliezť po rebríku so stokilovým vrecom múky na pleci.

Bolo to jednoducho v génoch.

Matka bola vyhadzovačka v krčme

A tak sa malý Cyr narodil predurčený na to, aby bol silák. Bolo to v októbri 1863 a rodičia mu dali krstné meno Cyprien-Noé, pretože bol francúzsky Kanaďan. Louisom sa stane až v puberte, keď sa Cyrovci presťahujú za prácou na pár rokov do Ameriky a Američania jeho pôvodné meno nedokážu vysloviť ani napísať.

Je jasné, po kom bol - otec bol normálny muž, ale matka bola naozaj silná. Aj ona to zdedila po svojom otcovi. Bola veľmi vysoká a statná. Nielenže liezla po rebríku s vrecami múky, ale fungovala aj ako vyhadzovačka v krčme, ktorú viedol jej manžel. Pamätníci spomínali, že pre ňu nebolo problémom schytiť urasteného agresívneho chlapa, zdvihnúť ho zo zeme a prišpendliť ho za opasok na hák na stene „akoby to bol motýľ“.

Tá rodina to mala skutočne v génoch. Keď trocha predbehneme: Louisov brat Pierre sa stal boxerským šampiónom Kanady a hoci to bolo iba v strednej váhe, zdvihol chrbtom tonu. A Louisova dcéra Emiliana ako osemročná zdvihne 150 kíl. Pikantné je, že jej mama je šťúpla, nikdy nevážila viac než päťdesiat kilogramov a vedľa Louisa vyzerá ako myška.

Louis Cyr s manželkou Mélinou a dcérkou Émilianou.
Louis Cyr s manželkou Mélinou a dcérkou Émilianou.
Zdroj: Wikimedia Commons

​To, že je malý Cyprien-Noé silný ako býk, sa ukazuje hneď v mladosti. Sám pomôže farmárovi a vytiahne späť na cestu jeho uviaznutý voz, na vytiahnutie ktorého nemajú kone dosť síl. V dvanástich premôže siláka, ktorý prišiel s cirkusom. Cez zimu začne pracovať ako drevorubač a všetkých ohúri, keď sám ťahá narezané kusy klád. Dopočuje sa o povesti o gréckom silákovi Milónovi (to bol ten, ktorý chcel roztrhnúť prstami kmeň duba, uviazol v ňom a zožrali ho vlky) a ako on začne nosiť na pleci teľa, aby silnel, ako bude teľa rásť. Ale keď ho teľa kopne, vymení ho za vrece, s ktorým prejde každý deň necelý kilometer. A každý deň do vreca pridáva ďalšie kilo.

V osemnástich je pripravený. Ide na svoju prvú súťaž do Bostonu. Ako jediný dokáže zdvihnúť koňa, ktorý váži asi trištvrte tony. A to napriek tomu, že sa mu najprv publikum smeje. Zdá sa mu malý a málo urastený. Teraz však vyvaľuje oči, pretože Cyr si hodí koňa aj s drevenou doskou na chrbát, tak, že sú všetky štyri kopytá vo vzduchu.

Tony na chrbte, kilá na tanieri

Potom rozbehne kariéru siláka, ktorú preruší, aby sa v roku 1885 stal policajtom v Montreale. Chce prispieť k vyčisteniu nebezpečnej štvrte Sainte-Cunigonde. O tom, aká riziková akcia to bola, svedčí to, že jeho kolegu tam pri jednej obchôdzke zabili úderom sekerou do hlavy a sám Cyr bol bodnutý nožom do ramena.

Pri tejto bitke na život a na smrť zneškodnil Cyr dvoch útočníkov a pod pazuchou ich priniesol na policajnú stanicu. Počas inej služby ho policajti použili ako návnadu. A zabralo to, o čom svedčí fakt, že ho vraj prepadlo desať zločincov, čo bola však ich smola, nie jeho. Podľa dobových záznamov si poradil s presilou jednoducho, aj keď je to recept iba pre siláka. Skrátka chytil prvého chlapa, ktorý bol poruke, hodil ho po ostatných ako kladu, potom hrabol po ďalšom a toho použil ako palicu alebo cep. Faktom je, že štvrť bola odvtedy úplne bezpečná.

Potom sa vracia k zarábaniu peňazí zdvíhaním sudov, činiek, koní a skupín ľudí. Zakladá vlastnú skupinu, s ktorou jazdí po Kanade a Amerike. K jeho parádnym kúskom patrí napríklad to, že si na svoje dlhé vlasy nechá priviazať tri závažia, každé ťažké 25 kilogramov. Jedno dopredu, ďalšie dve po bokoch. Potom sa roztočí tak rýchlo, že závažia rotujú okolo neho ako vrtuľa. Alebo si dá na pokrčenú pravú ruku naložiť štyri päťdesiatkilové závažia a s nimi chodí po miestnosti.

Louis Cyr na obálke magazínu La Culture Physique z roku 1908.
Louis Cyr na obálke magazínu La Culture Physique z roku 1908.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Publikum len vyvaľuje oči. Už sme sa dozvedeli, že v Bostone zdvihol na chrbte dosku s osemnástimi mužmi, čo dohromady vážilo 1 950 kilogramov. Ale to je výkon, ktorý niekto zmeral a zaznamenal. Sú však aj výkony, ktoré nikto nezapísal. Cyrovi životopiscovia tvrdia, že pri niektorých vystúpeniach takto zdvihol aj dve a štvrť tony. Keď do Kanady prišla kráľovná Viktória, zopakoval svoj kúsok so záprahom. Ani jej kone nemali šancu, Cyr ich udržal rukami, aj keď ťahali ako vládali.

V roku 1892 sa jeho sláva prenáša do Európy. V Londýne sa stáva celebritou, domov si ho pozývajú najvýznamnejší ľudia a stretáva sa aj s členmi kráľovskej rodiny. Veľký nadšenec a propagátor ťažkej atletiky markíz z Queensberry mu venuje krásneho jazdeckého koňa, z úcty k výkonom siláka nielen na pódiu, ale aj pri jedálenskom stole. Pri jednej večeri s údivom sleduje, ako Cyr zje viac než štyri kilá mäsa.

Vyzerá to možno zaujímavo, ale práve toto začínal byť problém.

Dvanásť rokov iba na mlieku

Postupne sa totiž Cyr prejedol na smrť. Zjedol bežne toľko, čo štyria muži spolu. Bežne sprášil dve-tri kilá hovädzích steakov. Po meraní si síl s činkou vraj najviac miloval súťaže jedákov.

Jedlo a sedavý spôsob života (zdá sa to priam neuveriteľné, ale Cyr veľmi netrénoval) pomaly začali ničiť jeho zdravie. Začal mať, aspoň podľa dobovej tlače, „srdcové problémy, astmu a zápaly obličiek“. V posledných dvanástich rokoch života údajne žije iba z mlieka.

Napriek tomu stále podáva neuveriteľné výkony. V roku 1906 ho vyzýva na meranie síl mladý silák Hector Decarie. Cyr zdvíha na chrbte dosku vážiacu 13 metrákov a udrží ju tam celú minútu. Celkovo vyhráva na body, ale aj tak zažíva niečo neuveriteľné: v niektorých disciplínach ho Decarie dokázal poraziť. To sa mu za celý život nestalo. A tak urobí veľké gesto. Odovzdá mu titul Najsilnejší muž na svete. Hneď potom končí kariéru.

V Montreale pomenovali na jeho počesť Silákovo námestie.
V Montreale pomenovali na jeho počesť Silákovo námestie.
Zdroj: Wikimedia Commons

​O šesť rokov neskôr zomiera. Má iba štyridsaťdeväť rokov. Odborníci dnes tvrdia, že ho skôr ako jedlo zničila dedičná genetická porucha, ktorá spôsobuje ochrnutie svalov a vyskytuje sa často u silných ľudí a francúzskych Kanaďanov.

Dnes už sú mnohé z jeho výkonov prekonané. Ale on ich dosiahol v podstate bez tréningu a vedeckých metód posilňovania a výživy, doplnkov a najrôznejších podporných prostriedkov. A tak niet divu, že ho stále mnohí ľudia považujú za najsilnejšieho muža, aký kedy žil.