Falošný princ zosnoval kolosálny podvod, predával pozemky v neexistujúcom štáte

Je to doslova raj na Zemi a ideálne miesto pre pokojný a blahobytný život. Nádherná úrodná krajina s úžasnými klimatickými podmienkami, taká úrodná, že kukurica tam dozrieva trikrát za rok. Rieky a potoky s krištáľovo čistou vodou, v korytách ktorých sa trblietajú zrnká zlata. Lesmi a prériami sa preháňajú stáda zveri, stromy sú obsypané exotickým ovocím, sú tam obrovské plantáže cukrovej trstiny, bavlny a kávy, zlaté a strieborné bane a ďalšie nevyčerpateľné zásoby nerastného bohatstva. Navyše veľmi priateľské domorodé obyvateľstvo a prakticky žiadne choroby.

Takýmito a podobnými superlatívmi opisoval na začiatku dvadsiatych rokov 19. storočia škótsky dobrodruh Gregor MacGregor svojim krajanom stredoamerický štát Poyais. Vystupoval ako jeho najvyšší predstaviteľ – cazique, a keď povedal, že sa do Británie vrátil kvôli tomu, aby pre túto zámorskú krajinu našiel investorov a osadníkov, mnohým ľuďom nebolo viac treba. A tak sa začal odvíjať príbeh jedného z najväčších podvodov histórie.

Hrdina i podliak

Gregor MacGregor poznal dôverne prostredie a pomery v Južnej a Strednej Amerike, prežil tam viac než desať rokov. Do zámoria odišiel čiastočne z núdze a do istej miery z túžby po bohatstve a dobrodružstve.

Rodák zo škótskeho Glengylu bol pôvodne dôstojníkom britskej armády. Strávil v nej šesť rokov a postup, konkrétne poručícku a potom kapitánsku hodnosť, si tam vlastne iba kupoval. Najprv na to využil matkine peniaze, potom veno svojej bohatej manželky. Po jej smrti ale zostal bez prostriedkov, a tak sa nepríjemnú situáciu rozhodol riešiť odchodom do Latinskej Ameriky, kde v tom čase španielske kolónie bojovali za svoju nezávislosť.

Portrét MacGregora z obdobia, keď slúžil v britskej armáde.
Portrét MacGregora z obdobia, keď slúžil v britskej armáde.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Na rozdiel od predošlého obdobia sa vo vojsku Simona Bolívara počas venezuelskej vojny za nezávislosť prejavil už naozaj ako schopný dôstojník. Preslávil sa v bojoch proti španielskej armáde, keď viackrát prejavil osobnú odvahu i veliteľskú rozhodnosť. „Pri obrane Cartageny zohral čestnú, i keď možno nie príliš viditeľnú úlohu, ale so svojou jednotkou dokázal odolať španielskej presile,“ píše v knihe Krajina, ktorá neexistovala historik a publicista David Sinclair. Aj v neskorších bojoch preukázal MacGregor podľa jeho názoru „pozoruhodné výkony a skutočné vojenské schopnosti“.

Dotiahol to až na divízneho generála a po rozhodujúcej porážke Španielov ho osobne vyznamenal Simon Bolívar. MacGregor bol na vrchole vojenskej slávy a pokračoval v takpovediac súkromnej vojne, keď s jednotkou žoldnierov uskutočnil niekoľko výprav proti prežívajúcim španielskym základniam. No a práve v nich svoje renomé stratil, keď, okrem iného, nechal spolubojovníkov napospas osudu a ušiel, s ukradnutými peniazmi a na odcudzenej lodi.

Na jar 1820 sa napokon dostal na Pobrežie Moskytov, oblasti na území dnešnej Nikaraguy a Hondurasu, ktorá bola v minulosti britským protektorátom. MacGregorovi sa podarilo votrieť do priazne tamojšieho vládcu a získať koncesiu na teritórium s rozlohou viac než 30-tisíc štvorcových kilometrov. Pre porovnanie, je to približne veľkosť dnešného Belgicka. Išlo síce prevažne o močiare a džungľu, MacGregorovi ale skrsol v hlave plán, ako by mohol aj z takéhoto nehostinného a pre život takmer nevhodného územia niečo vyťažiť.

Štát Poyais mal ležať približne na rozhraní dnešného Hondurasu a Nikaraguy.
Štát Poyais mal ležať približne na rozhraní dnešného Hondurasu a Nikaraguy.
Zdroj: Google Maps

​​Princ z rozprávkovej krajiny

Londýn žil na jar 1821 prípravami korunovácie kráľa Juraja IV. Do britskej metropoly sa schádzali predstavitelia štátov zo všetkých kútov sveta a jedného dňa sa tam objavil aj Gregor MacGregor. Do Británie prenikli chýry o jeho vojenských úspechoch v zámorí, na prekvapenie všetkých ale neprišiel ako generál, ale ako najvyšší predstaviteľ štátu Poyais, honosiaci sa titulom cazique (stredoamerický ekvivalent vladárskeho titulu, sám MacGregor sa v tejto súvislosti prezentoval ako princ).

Exkluzívny obsah Hospodárskych novín

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.