Pieseň, ktorá je symbolom Vianoc. Premiéru mala pred 200 rokmi, na jej autorov sa takmer zabudlo

Atmosféru a čaro Vianoc už takmer dve storočia umocňuje nielen v Európe, ale aj v iných častiach sveta známa pieseň Tichá noc, svätá noc. V súčasnosti sa spieva už vo viac ako 200 jazykoch. Aj na Slovensku sa táto svetoznáma rakúska pieseň hrá a spieva v období adventu a Vianoc nielen v kostoloch, ale i na adventných a predvianočných koncertoch v divadlách a koncertných sálach. Ľudia ju počúvajú aj v domácnostiach či na verejných priestranstvách.

Pieseň Tichá noc, svätá noc zaznela po prvý raz na Vianoce 1818 v kostolíku v rakúskom Oberndorfe. Zaspievali ju duchovný Joseph Mohr a učiteľ a organista Franz Xaver Gruber.

Traduje sa, že v oberndorfskom Kostole sv. Mikuláša sa stala pred Vianocami jedna nepríjemnosť - myši prehrýzli mechy organu a slávnostná liturgia, ktorá sa nedala slúžiť bez hudby, bola ohrozená. Mohr sa preto narýchlo rozhodol napísať text slávnostnej skladby, ktorá by sa dala zaspievať iba s gitarovým sprievodom a požiadal svojho priateľa Grubera, aby mu text zhudobnil.

Či to tak naozaj bolo nie je dôležité. V každom prípade faktom zostáva, že text piesne zložil Joseph Mohr, rodák zo Salzburgu a požiadal učiteľa Franza Xavera Grubera z Arnsdorfu, ktorý v Oberndorfe zastupoval organistu, aby k jeho básni skomponoval vhodnú melódiu s dvoma sólovými hlasmi a so sprievodom gitary. Podľa tradície Gruber, dojatý textom piesne a jeho posolstvom pokoja a lásky, skomponoval za necelú hodinu nesmrteľnú melódiu, ktorá sa rýchlo šírila i do ďalších miest a obcí v Rakúsku aj iných krajinách.

Joseph Mohr (1792-1848) vyštudoval teológiu a v roku 1817 bol vysvätený za kňaza. Okrem Oberndorfu pôsobil aj vo Wagraime, kde zomrel. Jeho hrob ešte stále navštevujú domáci a zahraniční turisti, najmä počas vianočných sviatkov.

​Učiteľ a organista Franz Xaver Gruber (1787-1863) pochádzal z dedinky Unterweitzburg, kde sa narodil ako tretie dieťa v rodine chudobného tkáča. Jeho otec spočiatku o talente syna a jeho láske k hudbe nechcel ani počuť. Nadaného chlapca podporoval aspoň učiteľ, ktorý ho učil noty a hru na organe. Raz učiteľ ochorel a na obdiv miestnych veriacich ho skvele zastúpil dvanásťročný Franz. Hral tak nádherne, že obmäkčil aj otca, ktorý mu nielen dovolil ďalej sa hudobne vzdelávať, ale mu dokonca sám kúpil harmónium. Po štúdiách Gruber pôsobil ako organista v Arnsdorfe, neskôr v Oberndorfe spolu s kaplánom Mohrom.

Pamätná pohľadnica, ktorá vyšla k 100. výročiu vzniku piesne Tichá noc.
Pamätná pohľadnica, ktorá vyšla k 100. výročiu vzniku piesne Tichá noc.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Nechýbalo však veľa a autori Tichej noci mohli zostať anonymní. Pieseň totiž najprv prenikla do nemeckých krajín, kde ju však dlho považovali za tirolskú ľudovú pieseň. V roku 1854 ju prvý raz hrali na dvore pruského kráľa a Fridrichovi Viliamovi IV. sa mimoriadne zapáčila. Šéf kráľovskej kapely teda napísal list na salzburské opátstvo a požiadal o opis piesne. Tam nič také nemali, začali preto pátrať a náhodou natrafili na 67-ročného Grubera, ktorý v tom čase ešte pôsobil ako zbormajster v mestečku Hallein.

Tam Gruber, ktorý počas svojho života skomponoval okolo 90 cirkevných skladieb, v roku 1863 aj zomrel. Rovnako ako Mohr ani on napokon neupadol do zabudnutia. Na škole v Arnsdorfe je pamätná tabuľa pripomínajúca rodisko piesne Tichá noc, svätá noc. Dom, v ktorom skladateľ zomrel, zdobí jeho reliéf.