Tvory, ktoré pred tisícročiami obývali svet mali neuveriteľné schopnosti a ľuďom naháňali strach

Po tisícročia boli zem, obloha i podzemie obývané tvormi neuveriteľných tvarov i schopností. Pľuvali oheň, zabíjali pohľadom, prinášali zemetrasenia či výbuchy sopiek, v ich útrobách sa dokonca strácalo more. Ľudia na ne verili, modlili sa k nim a neraz sa ich aj oprávnene obávali. Aké tvory to vlastne obývali svet v predstavivosti našich predkov a kde si mysleli, že ich nájdu?

Aj dnes sa radi nechávame uniesť do vymyslených krajín s bájnymi tvormi, rastlinami či dokonca čarami a nevysvetliteľnými javmi. To využila aj britská spisovateľka Joanne K. Rowlingová a pri tejto príležitosti si zapožičala názov pre svoje dielo Fantastické zvery a ich výskyt od gréckeho spisovateľa a historika z 2. storočia nášho letopočtu Flegóna z Trallu, ktorý sa fantastickým zverom (a iným tvorom) venoval vo svojom diele O zázrakoch.

Práve do tohto spisu zaradil aj mnoho mysterióznych udalostí a stvorení spolu s miestami, kde ich možno nájsť. Pri svojom rozprávaní čerpal aj z diel iných, starších autorov antického sveta a je možné, že i zo svojej bohatej predstavivosti.

Zázraky z pera otroka

O samotnom Flegónovi existuje len málo hodnoverných informácií, vieme, že pochádzal z maloázijského mesta Tralles a časť svojho života strávil na Sicílii. Ako sa stal otrokom, nevedno, neskôr mu však cisár Hadrián udelil slobodu a stal sa jeho literárnym patrónom.

Zdroj: Téma

​Očividne išlo o vzdelaného a sčítaného muža, ktorý ovládal tak gréčtinu, ako aj latinčinu a bol dobre oboznámený so spismi antických autorov. Flegón bol vo svojej dobe rešpektovaný a uznávaný autor podobne ako iní historici a spisovatelia, napríklad Suetonius, ktorý bol tiež cisárovým prepustencom.

Zachovalo sa šesť jeho diel, pričom (z nášho pohľadu) najzvláštnejšie a mimoriadne obľúbené je známe ako Zázraky. Vzniklo zhruba v rokoch 117 až 138 nášho letopočtu a zahŕňa v sebe rôzne príbehy o monštrách vo zvieracej i v ľudskej podobe.

Niektoré z príbehov pochádzajú od gréckeho básnika Hésioda, iné od rímskeho spisovateľa Plínia staršieho. Každý z príbehov sa venuje fantastickému či dokonca paranormálnemu javu počnúc duchmi cez bytosti meniace pohlavie, hermafroditov až po obrov a rôzne zázračné či neslýchané zrodenia. Vo svojom spise opisuje napríklad kentaura, bytosť spolovice ľudskú, spolovice konskú a svojich čitateľov odkazuje do Ríma, kde má cisár vo svojich stajniach uloženého jedného mŕtveho kentaura.

Vyobrazenie smrti stookého Argusa
Vyobrazenie smrti stookého Argusa
Zdroj: Profimedia

​Rovnako ako dnes, aj v antických dobách ľudí fascinovali príbehy s neuveriteľným koncom a všetky nevysvetliteľné javy. Dychtivo čítali a počúvali príbehy, v ktorých sa autor alebo rozprávač odvolávali na slávnych svedkov či známe miesta, dodávalo im to na hodnovernosti.

Tak napríklad cisárovi Nerovi údajne ukázali dieťa narodené so štyrmi hlavami a na istom ostrove neďaleko Atén bola údajne objavená hrobka s dĺžkou 46 metrov, v ktorej bol pochovaný obor pod menom Makroseiris. Mal sa dožiť až 5 000 rokov.

Exkluzívny obsah Hospodárskych novín

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.