Zima našich predkov bola preplnená zvykmi, obradmi a úkonmi. Vo vianočných sviatkoch sa spájali dávne oslavy zimného slnovratu s náboženskými sviatkami narodenia Ježiša Krista.
Všetko sa začalo na konci jesene a začiatku zimy, keď predlžovanie nocí a skracovanie dní odpradávna vyvolávalo nevysloviteľné obavy a strach zo zlých, škodlivých démonov, ktorí dokážu zvíťaziť nad blahodarným Slnkom. Veď ich sila bola natoľko veľká, že pohltila slnečné lúče, priniesla tmu a chlad. Aj keď sa toto strašidelné divadlo opakovalo každý rok, v ľuďoch narastala prirodzená obava, že zlo zvíťazí nad dobrom a Slnko už viac neuvidia v jeho plnej sile.
Za najvýznamnejší zo stridžích dní bol považovaný deň svätej Lucie, v niektorých oblastiach Slovenska nazývaný aj krížový deň. Pre ženy platil zákaz šiť, vyšívať, priasť, čiže robiť práce s niťami a plátnom. Možno i preto, že svätá Lucia, mučeníčka s krásnymi očami, bola patrónkou krajčírok. V našich ľudových vrstvách sa však tradovalo, že Lucia bola najväčšia zo všetkých bosoriek.
Na tento deň mali ožívať démonické a magické bytosti, pred ktorými sa ľudia chránili rôznymi spôsobmi. V období pred prvou svetovou vojnou obchádzali obecní pastieri, mládenci a muži v predvečer Lucie dediny i jednotlivé domy, silno trúbili na pastierskych trúbach, rohoch, pískali na píšťalách, zvonili na kravských zvoncoch, práskali korbáčmi. Veľký hluk a hurhaj, ktorý mal vyhnať strigy, zakončili na krížnych cestách, kde sa strigy stretávali. Od Lucie do Vianoc – každá noc má svoju moc.
Upratovanie
V tradičnom vidieckom prostredí sa začalo veľké upratovanie zvyčajne týždeň pred sviatkami, inde pre domácu zakáľačku museli stačiť dva či tri dni. Gazdiné s dcérami umyli alebo vyrajbali nábytok, v izbe vybielili steny, hlinenú podlahu vymazali, oblôčiky umyli, visiace šatstvo poukladali, na periny a podhlavnice dali čisté obliečky. Na hlinenú podlahu prestreli vrecovinu alebo čerstvú čečinu.
V domoch s drevenými dlážkami vyrajbali na potoku handričkové koberce, vydrh...
Zostáva vám 85% na dočítanie.