Keď sa Štedrý večer volal dohviezdny. Ako na Slovensku vyzerali Vianoce v minulosti

Zima našich predkov bola preplnená zvykmi, obradmi a úkonmi. Vo vianočných sviatkoch sa spájali dávne oslavy zimného slnovratu s náboženskými sviatkami narodenia Ježiša Krista.

Všetko sa začalo na konci jesene a začiatku zimy, keď predlžovanie nocí a skracovanie dní odpradávna vyvolávalo nevysloviteľné obavy a strach zo zlých, škodlivých démonov, ktorí dokážu zvíťaziť nad blahodarným Slnkom. Veď ich sila bola natoľko veľká, že pohltila slnečné lúče, priniesla tmu a chlad. Aj keď sa toto strašidelné divadlo opakovalo každý rok, v ľuďoch narastala prirodzená obava, že zlo zvíťazí nad dobrom a Slnko už viac neuvidia v jeho plnej sile.

Za najvýznamnejší zo stridžích dní bol považovaný deň svätej Lucie, v niektorých oblastiach Slovenska nazývaný aj krížový deň. Pre ženy platil zákaz šiť, vyšívať, priasť, čiže robiť práce s niťami a plátnom. Možno i preto, že svätá Lucia, mučeníčka s krásnymi očami, bola patrónkou krajčírok. V našich ľudových vrstvách sa však tradovalo, že Lucia bola najväčšia zo všetkých bosoriek.

Na tento deň mali ožívať démonické a magické bytosti, pred ktorými sa ľudia chránili rôznymi spôsobmi. V období pred prvou svetovou vojnou obchádzali obecní pastieri, mládenci a muži v predvečer Lucie dediny i jednotlivé domy, silno trúbili na pastierskych trúbach, rohoch, pískali na píšťalách, zvonili na kravských zvoncoch, práskali korbáčmi. Veľký hluk a hurhaj, ktorý mal vyhnať strigy, zakončili na krížnych cestách, kde sa strigy stretávali. Od Lucie do Vianoc – každá noc má svoju moc.

Upratovanie

V tradičnom vidieckom prostredí sa začalo veľké upratovanie zvyčajne týždeň pred sviatkami, inde pre domácu zakáľačku museli stačiť dva či tri dni. Gazdiné s dcérami umyli alebo vyrajbali nábytok, v izbe vybielili steny, hlinenú podlahu vymazali, oblôčiky umyli, visiace šatstvo poukladali, na periny a podhlavnice dali čisté obliečky. Na hlinenú podlahu prestreli vrecovinu alebo čerstvú čečinu.

​V domoch s drevenými dlážkami vyrajbali na potoku handričkové koberce, vydrhli dlážku, na umyté okná zavesili biele záclonky, vyupratovali aj kuchyňu. S riadom nemali veľa práce, veď bol pôst a používalo sa menej hrncov i mís. Nakoniec gazdiné skontrolovali zásoby a pripravili sa na varenie a pečenie tradičných vianočných pokrmov a koláčov.

Oblátky

Keď už do Vianoc ostávalo len niekoľko dní, mali takmer v každej domácnosti na západnom a strednom Slovensku oblátky; veď boli štedrovečerným obradným pokrmom. Pretože ich zaviedla cirkev, oblátky mali tvar väčších hostií. V ľudovej obradnosti bola oblátka posvätným chlebom. Pečenie oblátok patrilo v minulosti k povinnostiam rechtorov, ktorí mali príjem z pečenia oblátok uvedený aj v dekréte. Obilie na mletie múky alebo priamo múku na oblátky im doniesli žiaci, ktorí chodili v predvianočnom čase, najmä v deň svätej Kataríny po domoch.

Oblátky z jednoduchého nekysnutého cesta sa začali piecť v železných kliešťach hneď po Lucii. Na jednej strane klieští býval zvyčajne znak kríža, na druhej vetvička či kalich. Najlepší žiaci, ktorých vybral a preskúšal pán rechtor, roznášali upečené oblátky v košíkoch po domoch podľa objednávok dva alebo tri dni pred Štedrým dňom. Každá rodina dostala v košíku zo desať až dvadsať vodových oblátok, zopár cukrových aj rolovaných oblátok. Keď žiaci pekne zavinšovali, dostali do košíka potraviny a peniaze pre pána rechtora.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.