Mocnár, ktorý nepochopil svoju dobu. František Jozef I. bol nádejou monarchie, nakoniec ju pochoval

Počas svojej takmer sedem desaťročí trvajúcej vlády sa František Jozef I. stal nielen synonymom rakúsko-uhorskej monarchie, ale aj ústrednou postavou mnohých vtipov a historiek. V nejednom prípade sa ich leitmotívom stala jeho nechuť prijímať čokoľvek nové.

Traduje sa, že tá zašla až tak ďaleko, že v Schönbrunne dlho nedovolil vybudovať splachovací záchod a ešte v roku 1900 odmietal, aby mal na pracovnom stole telefón. Keď už ho okolie o nutnosti oboch vymožeností konečne presvedčilo, súhlasil, no s podmienkou, že telefón umiestnia na záchod. Cisárov komorník Eugen Ketterl vo svojich pamätiach spomínal, že František Jozef aj tak odmietal preberať hovory, na zvoniaci aparát zvykol zakričať „Počkať!“ a slúchadlo musel prísť zdvihnúť on.

Táto historka ilustruje nielen mocnárov vzťah k technickému pokroku, ale aj celkovo k zmenám, ktoré so sebou doba prinášala. Sám sa, a to v podstate už od mladosti, staval do pozície človeka, ktorý požiadavkám a vymoženostiam modernej doby nerozumie, je presvedčený, že vývoj sa uberá nesprávnym smerom a ide len o dočasné vybočenie z normálu, ktoré sa skôr či neskôr napraví.

Na druhej strane, hoci sám mnohé zmeny prijímal ťažko, pre ich všeobecnú akceptáciu sa chtiac-nechtiac napokon väčšinou odhodlal. Viaceré rozhodnutia, takpovediac osudové, ktoré počas svojej vlády urobil, ale jeho ríšu postupne priviedli k rozkladu.

Hlavne buď dobrý

Vskutku zvláštne, formou do istej miery aj bizarné, bolo odovzdanie moci iba osemnásťročnému Františkovi Jozefovi. Prebehlo 2. decembra 1848 v Olomouci, kam sa utiahla cisárska rodina aj s dvorom, keď musela na jeseň toho roku opustiť revolúciou zmietanú Viedeň.

Rakúske cisárstvo v tom čase už potrebovalo zmenu. Slabomyseľný panovník Ferdinand I., prezývaný Dobrotivý, bol iba symbolickou figúrkou na tróne, neschopnou rázneho rozhodovania a navyše sa skompromitoval sľubmi, ktoré dal revolucionárom. Ak teda Habsburgovci nechceli prísť o trón, museli konať a nájsť schopného a energického mocnára.

Vtedy sa iniciatívy chopila arcivojvodkyňa Žofia. Ctižiadostivá manželka cisárovho brata Františka Karola chcela na tróne vidieť najstaršieho syna, ktorého od detstva na úlohu panovníka systematicky pripravovala. Podporu našla u ministerského predsedu kniežaťa Schwarzenberga a presvedčiť Ferdinanda aby abdikoval a manžela aby sa vzdal nároku na trón v prospech syna, nebolo ťažké.

František Jozef I. v čase nástupu na trón s najvyšším velením armády. Práve generáli ho v prvých rokoch vlády niekoľkokrát podržali.
František Jozef I. v čase nástupu na trón s najvyšším velením armády. Práve generáli ho v prvých rokoch vlády niekoľkokrát podržali.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Keď napokon v spomínaný deň Ferdinand v olomouckom arcibiskupskom paláci prečítal vyhlásenie o svojej abdikácii, ktoré mu pripravili a mladý arcivojvoda pred ním pokľakol, aby sa mu poďakoval a dostal požehnanie, boli prítomní členovia dvora a hostia svedkami priam tragikomickej scény. Vo svojej knihe František Jozef I. – Život, povaha, doba, ju opísal český novinár Bedřich Hlaváč, ktorý sa v 19. storočí pohyboval v prostredí viedenského dvora.

„Ferdinand nestačil na takéto významné politické udalosti a bral zmenu na tróne prvej európskej veľmoci vyslovene podomácky. Pohladil mladého cisára po hlave a povedal dobrácky – tupo: ‚To nič nie je, rado sa stalo. Hlavne buď dobrý!‘ Asi tak, ako by mu práve dal k birmovke nové zlaté hodinky.“

Namiesto ústavy nový absolutizmus

Na čele druhého najväčšieho impéria v Európe sa teda pred 170 rokmi ocitol mladík, ktorý bol síce formálne na vládnutie pripravený, politické skúsenosti však nemal. Navyše, vplyvom výchovy utkvel svojím duchovným založením i názormi niekde v 18. storočí a všetky jeho kroky viedli v konečnom dôsledku k upevneniu vlastnej absolútnej moci.

Exkluzívny obsah Hospodárskych novín

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.