Medievalistka Evina Steinová: Aj stredovek mal svoju Wikipédiu a bol to bestseller

Aké najčastejšie stereotypy a hoaxy o stredoveku prevládajú dodnes?

Najhoršie hoaxy sa týkajú dvoch extrémov. Jedným je, že európske spoločnosti boli v stredoveku zaostalé, barbarské, fanatické alebo „duševne zatemnené“, prípadne, že keby nedošlo k vzostupu kresťanstva, antická civilizácia by pretrvala a viedla by k rýchlejšiemu nástupu vedeckej revolúcie alebo k osvietenejším politickým režimom. Opačným extrémom je romantizácia rôznych aspektov stredoveku, napríklad stredovekej cirkvi, Vikingov, pohanských spoločností alebo aj krížových výprav ako hrdinského boja proti islamu a ochrane „západnej civilizácie“. Oba pohľady na stredovek sú čierno-biele a sú jeho karikatúrou, nie realitou. Skutočný stredovek bol zložitý vo všetkých rozmeroch. Treba si uvedomiť, že medzi jeho začiatkom a koncom ubehlo tisíc rokov. Za také dlhé obdobie sa ľudia výrazne zmenili a posunuli vpred, v roku 500 neboli takí istí ako v roku 1400. Nehovoriac o tom, že podmienky sa v stredoveku výrazne líšili aj podľa geografického regiónu, etnicity a spoločenskej príslušnosti.

Spoločnosť nebola zaostalá, ako však fungovalo vzdelávanie? A bolo pre všetkých?

To veľmi záviselo od toho, kde a kedy. Iná situácia panovala v 7. storočí na škandinávskom vidieku a iná v 14. storočí v bohatých talianskych mestách. Povinná školská dochádzka alebo štátny systém školstva, aké poznáme dnes, však neexistovali. O vzdelanie svojich potomkov sa starali rodičia a museli zaň platiť. Zo stredovekých prameňov vieme, že niektorí rodičia považovali školy za stratu času alebo panský vynález a radšej si priali, aby chlapci začali čo najskôr pracovať a zarábať a dievčatá sa dobre vydali a mali deti – presne tak, ako je to aj dnes v rôznych častiach sveta. Vieme tiež, že v mestách existovali školy, kde sa mohli deti mešťanov naučiť čítať a písať v materinskom jazyku, počty a latinčinu. V Taliansku, kde existovali mestské školy už v rímskych časoch, pravdepodobne existovali mestské školy počas celého stredoveku. Na miestach, kde bola miera rozvoja nižšia, to bolo ťažšie. Hoci školy boli v prvom rade súkromné inštitúcie, počas stredoveku existovali pokusy o všeobecne dostupné školstvo. Už Karol Veľký na konci 8. storočia vydal nariadenie, aby v každej farnosti boli dostupné školy, ktoré by bezplatne poskytovali základné vzdelanie všetkým deťom bez ohľadu na pôvod. V niektorých farnostiach sa počas karolínskeho obdobia takéto školy darilo zriaďovať, na niektorých miestach ich máme doložené aj po niekoľko generácií a vieme, že ich navštevovali budúci slávni literáti alebo vzdelanci.

Zdroj: Téma

Venovali ste sa aj inováciám v ranom stredoveku. Ktoré sa uchytili a ktoré neuspeli a prečo?

Na Pontifical Institute of Mediaeval Studies v Toronte som sa začala zaoberať „stredovekou Wikipédiou“, encyklopédiou napísanou v 7. storočí Izidorom zo Sevilly, ktorá sa v tom čase stala hotovým bestsellerom. Zaujímalo ma, či by sa množstvo úprav v stredovekých kópiách tejto encyklopédie dalo využiť na skúmanie alebo dokonca meranie miery inovácie v ranom stredoveku. Šírenie inovácií je extrémne zaujímavá téma aj mimo stredoveku. Pre šírenie noviniek nie je dôležité, kto ich vytvoril a aký inteligentný alebo významný bol, ale kto sú ľudia, ktorí danú inováciu preberajú. Aj v stredoveku a aj dnes vidíme, že príliš zložité myšlienky sa šíria ťažšie. Použijem príklad zo staroveku – Archimeda asi všetci poznáme ako slávneho gréckeho matematika, no v jeho vlastnej dobe a ani v nasledujúcich storočiach jeho texty neboli veľmi známe. Jeho matematické modely a metódy boli príliš zložité, aby ich dokázala pochopiť potrebná masa ľudí. Aj preto sa nám väčšina jeho textov nedochovala.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 84% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Do konca súťaže zostáva

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.