Invázia, ktorá zmenila chod dejín. Kráľovské vojsko nezvládlo dve bitky po sebe a krajinu ovládli cudzinci

Bezmála pol roka sa pripravoval na túto operáciu, staval lode, zhromažďoval vojsko. Teraz už takmer sedem týždňov čaká pri dedine Saint-Valery-sur-Somme na priaznivý vietor, ktorý by jeho flotile umožnil poľahky prekonať Lamanšský prieliv.

Na jeho druhej strane, v Anglicku, sa chce ujať vlády. Nie je síce jediným uchádzačom o tamojší trón, ženie ho však skalopevné presvedčenie, že iba on má naň nárok.

Popoludní 27. septembra 1066 sa normanský vojvoda Viliam konečne dočkal. Začal viať južný vietor, taký, aký potrebuje. Vydáva teda rozkaz na nalodenie a večer jeho flotila vyráža na more. Konvoj, presúvajúci sa cez prieliv, pôsobí impozantne, tvorí ho viac než 700 lodí.

„Viliam zostavil obrovskú armádu. Okrem Normanov v nej boli Flámi, Frankovia i Bretónci, všetko silní, dobre vyzbrojení muži,“ opisuje invázne jednotky súčasník udalostí, benediktínsky mních Viliam z Jumièges.

Tých mužov je asi osemtisíc a výnimočnosť operácie podčiarkuje aj prítomnosť približne dvoch tisícok koní na palubách lodí. V Európe ide o čosi nevídané.

Nočná plavba prebieha pokojne a na úsvite 28. septembra dosahuje flotila anglické pobrežie. Vyloďuje sa pri Pevensey a príbeh poslednej úspešnej invázie na Britské ostrovy vstupuje do záverečnej fázy.

Jeden trón, traja adepti

Písať sa začal o deväť mesiacov skôr, keď v Londýne zomrel kráľ Eduard III. Vyznávač. Bol bezdetný, a teda bez priameho následníka, a tak zostal anglický trón prázdny. To však neznamená, že by sa oň nik nezaujímal. Práve naopak, uchádzačov bolo až-až.

Vylodenie normanskej inváznej armády v Pevensey, ako je stvárnené na Tapisérii z Bayeux.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Takmer dvesto rokov na ňom dovtedy sedeli králi z domácej wessexskej dynastie alebo vikinskí panovníci z dánskej dynastie. Práve z tej mohol vzniesť nárok dánsky kráľ Sven II. Estridsen, príbuzensky zviazaný s legendárnym Knutom Veľkým, ktorý Anglicku vládol devätnásť rokov. Lenže Sven svoj nárok neuplatnil.

Zato sa ozval iný Viking – nórsky kráľ Harald Hardrada. Ten svoje právo na anglický trón opieral o údajnú nástupnícku dohodu, ktorú uzavrel s Hardiknutom, synom Knuta Veľkého, panujúcim v Anglicku ešte v rokoch 1040 až 1042.

Severský pôvod mal aj ďalší adept – vojvoda Viliam, vládca Normandie, ktorú jeho predkovia obsadili v 9. storočí. Viliam si anglickú korunu nárokoval vzhľadom na príbuzenský vzťah s Eduardom III., no i na základe jeho údajnej vôle, aby po ňom nastúpil na trón práve on. Kráľ mu to mal sľúbiť už v roku 1051.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 69% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.