Keď sa Slováci vzopreli Budapešti: Ozbrojené povstanie nemalo nádej na úspech

V júli revolučného roku 1848 poprední predstavitelia slovenského národnopolitického hnutia začali pripravovať prvé ozbrojené povstanie Slovákov. Koncom augusta a začiatkom septembra sa všetci jeho hlavní organizátori stretli vo Viedni. V novovznikajúcom zbore dobrovoľníkov, ktorý mal tvoriť jadro povstaleckých ozbrojených síl, boli okrem Slovákov aj príslušníci iných národov. Spomedzi nich najväčšiu skupinu predstavovali študenti z Čiech a Moravy, ktorých charakterizovala príkladná disciplína a spoľahlivosť.

Ústredím národnooslobodzovacieho boja sa stala Slovenská národná rada (SNR) ako vôbec prvý národnopolitický orgán Slovákov. SNR verejne vystupovala už od začiatku septembra 1848, hoci ešte nebola oficiálne ustanovená. Známe sú vyhlásenia členov SNR spred 15. septembra k obyvateľstvu Viedne, Bratislavy, uhorským Rusínom, českým, moravským, slovenským, talianskym i rumunským vojakom.

Okolo 15. septembra sa SNR obrátila s výzvami k Slovákom a slovenským kňazom aj učiteľom. Požiadala ich, aby podľa vzoru Chorvátov a Srbov povstali proti maďarskej nadvláde za slobodu v rámci rakúskej ríše. Kňazi a učitelia sa mali v boji postaviť na čelo národa.

Oficiálne bola SNR ustanovená 16. septembra vo Viedni na zhromaždení približne 200 organizátorov povstania a príslušníkov zboru. Prítomní, až na dvoch, uznali SNR ako dočasnú najvyššiu slovenskú politickú a vojenskú reprezentáciu a zložili prísahu. Politickými predstaviteľmi SNR boli Jozef Miloslav Hurban, Ľudovít Štúr a Michal Miloslav Hodža. Za jej vojenských členov zvolili Bedřicha Bloudka, ktorý sa stal vojenským veliteľom zboru, a Františka Zacha, náčelníka štábu. Tajomníkmi SNR boli Bohuš Nosák a Daniel Jaroslav Bórik. Českí vojenskí velitelia sa podriadili politickému vedeniu SNR.

Prvým predsedom SNR bol v roku 1848 Jozef Miloslav Hurban.
Prvým predsedom SNR bol v roku 1848 Jozef Miloslav Hurban.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Dobrovoľnícky zbor opustil Viedeň 17. septembra. Pozostával asi z 300 mužov, pričom Slováci v ňom tvorili menšinu. Pri prechode moravských hraníc zbor posilnilo asi 150 ďalších mužov. Na Slovensko ozbrojená jednotka dorazila 18. septembra. Pridávali sa k nej miestni obyvatelia, čím sa zbor rozrástol na niekoľko tisíc mužov.

V Myjave na verejnom zhromaždení 19. septembra 1848 SNR vypovedala poslušnosť maďarskej vláde a jej miestnym vrchnostiam a vyzvala slovenský ľud na celonárodné povstanie. Prvá SNR zasadala v dome Anny Koléniovej, na ktorom viala slovenská zástava.

Slovenské povstanie v rokoch 1848 až 1849 sa uskutočňovalo pod slovenskou trikolórou s troma heslami: Bratstvo a svornosť, Za kráľa a národ slovenský, Sláva všetkým Slovákom! V zložitej domácej i zahraničnopolitickej situácii však nemalo nádej na úspech.

Zhromaždenie slovenského ľudu z roku 1848 na obraze Petra Michala Bohúňa.
Zhromaždenie slovenského ľudu z roku 1848 na obraze Petra Michala Bohúňa.
Zdroj: webumenia.sk/Slovenská národná galéria

​Dobrovoľníkom sa podarilo odzbrojovať postupne vojenské posádky. V oslobodených oblastiach dala SNR na zhromaždeniach ľudu voliť revolučné miestne slovenské orgány, ktoré jej zložili prísahu vernosti.

Po bojoch pri Poriadí 28. septembra 1848 povstalecké jednotky ustúpili za hranice. Na Morave ich odzbrojili cisárski vojaci. Keď v rakúskych politických a vojenských kruhoch nadobudli prevahu kontrarevolučné sily, činnosť SNR bola čoraz obmedzenejšia, až na jeseň 1849 zanikla.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.