Caligula, šialený vládca Rímskej ríše

Vystrašený Claudius sa ponáhľa do paláca. Musí sa niekde ukryť, možno mu viac než kedykoľvek predtým ide o holý život. Píše sa 24. január roku 41 a práve sa dopočul, že cisára, jeho synovca, pred chvíľou zavraždili. Neušetrili ani jeho manželku a dcéru. Sprisahancov vraj viedol veliteľ Pretoriánskej gardy. Čo keď sa rozhodli vyvraždiť celú rodinu vrátane jeho? A čo keď to nakoniec vôbec nie je pravda a ide len o ďalší krutý žart panovníka, ktorý chce potrestať každého, kto by sa z takejto správy potešil?


V hlave má zmätok. Ukrýva sa na jednej z terás medzi závesmi a trasie sa od strachu. Počuje kroky a hlasy, ktoré sa blížia. Sú to pretoriáni, ktorí prehľadávajú palác a teraz ho určite nájdu. Zrazu sa záves rozhrnie. Claudius pred sebou vidí vojaka. Je presvedčený, že teraz zomrie, a tak sa mu vrhá k nohám a prosí o život.


Na jeho veľké prekvapenie však vojak proti nemu nezdvíha zbraň. Pomáha mu vstať zo zeme, potom sa pred ním ukloní a zdraví ho ako cisára. Pretoriáni odvádzajú Claudia do kasární, kde mu poskytujú ochranu. Jeho pochybnosti sa rozplývajú. Začína veriť, že to je pravda, že Caligula je naozaj mŕtvy. To znamená, že sa skončilo obdobie jeho šialenej krutovlády, keď si nikto nebol istý vlastným životom. O smrti bezcitného despotu sa dozvedajú aj senátori, ktorí netaja radosť. Je to irónia osudu, takto sa tešili aj pred necelými štyrmi rokmi, keď sa ten, koho smrť dnes oslavujú, stal cisárom...


Bol úctivý, ale túžil po pomste
„Tešil sa veľkej obľube a prenášali sa na neho nádeje, ktoré všetci vkladali do jeho otca,“ napísal Vojtech Zamarovský v knihe Dejiny písané Rímom. Tým otcom totiž nebol nik iný, ako slávny a populárny vojvodca Germanicus. Chlapec vyrastal pri ňom vo vojenskom tábore, a práve tam dostal ešte ako malý prezývku Caligula. Vojenské sandále, ktoré drobec s obľubou nosil a na tvárach legionárov tým vyvolával úsmev, sa totiž volali caliga.


Na Germanicovu popularitu však cisár Tiberius, jeho strýko a zároveň adoptívny otec, veľmi žiarlil. Po triumfálnom návrate z Germánie ho prevelil na východ ríše, kde onedlho za podozrivých okolností zomrel.

„Po Ríme sa šírila domnienka, že zahynul Tiberiovou ľsťou a vykonávateľom bol Gnaeus Piso,“ napísal neskôr rímsky historik Suetonius. Cisár sa potom vyrovnal aj s vojvodcovou manželkou Agrippinou a s jej dvoma synmi. Tretieho, Gaia Caesara Augusta Germanica alias Caligulu, povolal k sebe a neskôr ho v závete ustanovil za spoludediča ríše i svojho majetku.


Mladík po celý čas vedel, že aj on môže od Tiberia čakať kedykoľvek úder. A tak sa pretvaroval, správal sa k nemu milo a úctivo, hoci by matku a bratov najradšej pomstil. Keď v roku 37 cisár zomrel, padlo podozrenie práve na Caligulu. Podľa Suetonia ho vraj otrávil a chcel mu stiahnuť cisársky prsteň. Ten však umierajúci stále pevne zvieral, a preto „naňho

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.