Najbohatšieho muža stredoveku museli poslúchať cisári aj pápeži

Mne a mojim peniazom vďačíte za to, čím teraz ste a je načase, aby ste svoj dlh voči mne začali splácať. Hoci táto veta vyzerá ako odkaz oligarchu niektorému zo súčasných politikov, nie je to tak. Výzvu v tomto duchu poslal pred takmer 500 rokmi cisárovi Svätej ríše rímskej obchodník a bankár Jakob Fugger.

Na prvý pohľad trúfalosť, aby poddaný takto oslovil panovníka, ktorý vládol impériu rozprestierajúcemu sa nielen na väčšej časti strednej a západnej Európy, ale aj nad novoobjavenými územiami na americkom kontinente. Tento muž si to ale mohol dovoliť, a nielen preto, že by ste ťažko vo vtedajšom svete hľadali niekoho bohatšieho. Bol to totiž práve on, kto štedro financoval predstaviteľov svetskej i cirkevnej moci, cisárov a pápežov nevynímajúc, a tí sa, pochopiteľne, snažili s ním vychádzať po dobrom.

Americký analytik a publicista Greg Steinmetz vyčíslil v knihe Najbohatší muž, ktorý kedy žil Fuggerov majetok na 2,1 milióna zlatých, čo by pri dnešnej kúpnej sile znamenalo asi 400 miliárd dolárov. Pre porovnanie, hodnota majetku najbohatšieho súčasníka Jeffa Bezosa je približne 124 miliárd dolárov.

Kto vlastne bol Jakob Fugger a ako sa v ére nastupujúceho novoveku stal z tohto potomka vidieckeho tkáča nielen najbohatší, ale aj jeden z najvplyvnejších mužov Európy?

Začal to chudobný tkáč

Odpoveď treba hľadať na juhozápade Bavorska, v Augsburgu, jednom z najstarších a na sklonku stredoveku aj najväčších nemeckých miest. Aj tu prekvitali remeslá a spomedzi nich najmä výroba tkanín. Augsburské plátno malo v širokom okolí cveng a rozvinutý obchod bol zárukou dobrého odbytu. V meste teda hľadali šťastie viacerí vidiecki tkáči a jedným z nich bol Hans Fugger z dedinky Graben, ktorý sa tu usadil v roku 1367.

​Oženil sa s dcérou cechmajstra, vďaka čomu získal status mešťana a zaradil sa tak do vyššej sociálnej vrstvy. Darilo sa mu aj v remesle, časom si kúpil dom v najlepšej časti mesta a vypracoval sa až na cechmajstra. Kedysi chudobného vidieckeho tkáča tak v roku 1396 evidovali v desaťtisícovom Augsburgu ako 40. najväčšieho platiteľa daní.

Rozbehnutý biznis úspešne rozvíjala po jeho smrti manželka a po nej syn Jakob. Najlepšie to opäť dokazuje pohľad do Steuerbuch, čiže mestskej daňovej knihy, podľa ktorej mu v roku 1466 s majetkom 7 350 zlatých patrila v hierarchii platiteľov daní siedma priečka. Tri roky predtým ale Jakob Fugger, ktorému neskôr kronikári pridali k menu prívlastok starší, aby ho odlíšili od úspešného syna, urobil dôležité rozhodnutie. Opustil tkáčsky cech a vstúpil do kupeckého.

Tento krok, spolu rastom majetku potvrdzuje, že práve obchod mal byť v ďalšom období pre Fuggerovcov prioritou. Ako nemenej dôležité sa ukázalo aj rozhodnutie, aby sa rodinný majetok v budúcnosti nedelil. Keď teda o tri roky na to umiera, podniku sa ujíma najstarší syn Ulrich Fugger s bratmi. Mal ich v tom čase štyroch (ďalší dvaja zomreli ešte v detstve), no najmladší Jakob sa podľa plánov rodičov nemal venovať obchodu. Určili mu cirkevnú kariéru.

Lenže ako to v podobných prípadoch neraz býva, plány rodičov sú jedna vec a realita druhá. Jakob skutočne začal študovať teológiu, lenže po smrti jedného zo starších bratov rodina rozhodla, že zaujme jeho miesto vo firme. Odišiel teda do Benátok, aby tam študoval za kupca.

Talentovaný obchodník

Už vtedy prejavoval obchodný talent a vytváral si aj dôležité kontakty. Vrchnému veliteľovi benátskeho vojska napríklad pomohol úradne zlegitimizovať nemanželskú dcéru, za čo ho neminula slušná odmena. Vlastným biznisom si tak zarábal na štúdium a nebol príliš odkázaný na to, aby mu ho financovala rodina.

Do jej podnikania sa ale tiež čoraz viac zapájal a aj jeho pričinením získali Fuggerovci priestor v benátskom paláci Fondaco dei Tedeschi, ktorý bol centrom nemeckých kupcov. Ulrich mu neskôr zveril takzvanú južnú obchodnú trasu, ktorá viedla cez Tirolsko do Benátok.

Veduta Augsburgu z 15. storočia. V tomto období patril k najväčším nemeckým mestám.
Veduta Augsburgu z 15. storočia. V tomto období patril k najväčším nemeckým mestám.
Zdroj: fugger.de

​​Jakob sa v obchodovaní a zarábaní peňazí skutočne našiel a stalo sa preňho priam alfou a omegou života. „Chcem zarábať tak dlho, ako mi to sily dovolia,“ vyhlásil vraj ešte v mladosti. Že nehovoril do vetra potvrdzuje záznam v augsburskej daňovej knihe. Jeho meno sa tam prvýkrát objavuje v roku 1492, keď priznal majetok vo výške 11 971 zlatých.

Vráťme sa ale do Tirolska, kde Jakob získal cenné skúsenosti ako faktor, čo bolo v stredoveku pomenovanie obchodného sprostredkovateľa. Práve v tomto období sa začal meniť aj charakter fuggerovského podnikania. Okrem obchodovania s bežným tovarom a komoditami firma pomaly prechádzala aj do sféry bankového a ťažobného biznisu. Najprv poskytovala pôžičky malým podnikateľom, no a tí, keď neboli schopní záväzky splácať, prevádzali na ňu svoje strieborné a zlaté bane.

Medzi jej dlžníkmi sa ocitol dokonca aj tirolský arcivojvoda Žigmund Habsburský, ktorému Fuggerovci postupne požičali takmer 300-tisíc zlatých. A výsledok? Po niekoľkých rokoch od neho získali práva na ťažbu nerastov v celom Tirolsku.

Po uši zadlžený Žigmund sa napokon musel vzdať vlády a na trón nastúpil jeho strýko, cisár Maximilián I. Pre Jakoba to bol doslova dar z nebies, najmä po tom, keď nový panovník uznal záväzky svojho predchodcu. Fuggerovci tak získali jednak dlžníka zvučného mena, a tiež silného ochrancu. Obzvlášť, keď sa ukázalo, že Maximiliánove finančné nároky sú čoraz vyššie a uspokojiť ich dokážu iba oni.

Státisícmi zlatých financovali nielen chod jeho dvora, ale aj vojnové ťaženia a niektorí historici sú presvedčení, že to bol práve Jakob Fugger, kto zariadil panovníkov sobáš s milánskou princeznou Biancou Máriou Sforzovou, ktorá so sebou priniesla tučné veno. Vzájomný vzťah s cisárom zašiel dokonca tak ďaleko, že v augsburskom sídle Fuggerovcov sa často zdržiaval.

Zbohatol na bystrickej medi

Ako vlastne fuggerovská rodinná firma fungovala? Oficiálne sa síce volala Ulrich Fugger a bratia z Augsburgu, no podľa zmluvy, ktorú v roku 1494 spísali, sa všetci traja, teda Ulrich, Georg a Jakob, na jej správe podieľali rovnako. Zároveň sa zaviazali, že ani jeden z nich nebude podnikať na vlastnú päsť. Viacerí historici ale zdôrazňujú, že hoci firmu navonok reprezentoval predovšetkým Ulrich, najväčší rozmach dosahovala zásluhou Jakoba, ktorý sa však dlho držal v ústraní.

S neterou augsburského starostu Sibylou Arztovou sa oženil v roku 1498. Takto vyzerá ich spoločný portrét v rodinnej Ehrenbuch, teda Knihe cti.
S neterou augsburského starostu Sibylou Arztovou sa oženil v roku 1498. Takto vyzerá ich spoločný portrét v rodinnej Ehrenbuch, teda Knihe cti.
Zdroj: fugger.de

​​V roku 1502 bratia zmluvu obnovili a okrem iného v nej pribudlo ustanovenie, týkajúce sa nástupníctva. V prípade smrti jedného z nich mali zvyšní dvaja vybrať na jeho miesto schopného nástupcu spomedzi potomkov, v prípade úmrtia dvoch bratov mal posledný získať neobmedzené dispozičné právo na celú firmu.

S tým do istej miery súvisela aj ďalšia záležitosť, a tou bola sobášna politika. Zákonnými partnermi Fuggerovcov sa mohli stať iba príslušníci bohatých a vplyvných rodín. Keď hovoríme o Jakobovi, jeho manželkou sa v roku 1498 stala o takmer 20 rokov mladšia Sibyla Arztová, neter augsburského starostu. Prežili spolu 27 rokov, potomkov sa však nedočkali.

Ťažba vzácnych kovov v Tirolsku bola však iba začiatkom. Jakob Fugger mal väčšie ambície, v jeho hľadáčiku sa ocitli výdatné zdroje medenej rudy s obsahom striebra na dnešnom Slovensku.

Exkluzívny obsah Hospodárskych novín

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.