Pred 100 rokmi, 16. februára 1918, bola vyhlásená nezávislosť Litvy. Krajina však bola v roku 1940 spolu s ďalšími pobaltskými štátmi anektovaná Sovietskym zväzom. Litva ako prvá zväzová republika obnovila svoju nezávislosť 11. marca 1990, rok pred rozpadom Sovietskeho zväzu.
Prvé litovskej štátne útvary vznikli v 10. až 13. storočí. V roku 1240 sa spojili do Litovského veľkokniežatstva. Na začiatku 13. storočia Litovci odrazili útok Rádu nemeckých rytierov a udržali si svoju nezávislosť.
Boj proti Rádu nemeckých rytierov
V roku 1410 potom v bitke pri Grunwalde vojská poľsko-litovskej únie porazili križiakov mocného Rádu nemeckých rytierov opäť.
Krvavý masaker začal okolo deviatej hodiny dopoludnia a vojenská šťastena sa niekoľko hodín striedavo prikláňala na tú aj onú stranu. Zlomovým okamihom sa stala smrť veľmajstra Ulricha von Jungingena, po ktorej začali bojovníci Rádu nemeckých rytierov ustupovať.
Ich rady pritom decimovali povzbudení Litovčania a Poliaci, ktorí utekajúcich križiakov prenasledovali až do večera.
Stret pri Grunwalde skončil jasnou porážkou rádu, ktorý prišiel o veľkú časť svojej vojenskej elity. Rád už niekdajšiu slávu nikdy nedosiahol. V roku 1525 vtedajší veľmajster Albrecht Brandenburský prestúpil k protestantom, rádový majetok v Pobaltí sekularizoval a na jeho území založil svetské vojvodstvo, budúce Prusko.
V marci 1990 vyhlásili nezávislosť
Litva bola spojená s Poľskom až do roku 1795, keď štát zanikol v rámci tretieho delenia Poľska. Väčšina územia Litvy pripadla Rusku, menšia časť Prusku.
V roku 1940 bola Litva okupovaná ZSSR. Pobaltské štáty priviedli do zväzku ZSSR tajné dodatky k zmluve o priateľstve a hraniciach medzi ZSSR a Nemeckom. Pád nacizmu tak tieto krajiny vnímali nie vždy ako oslobodenie a ešte v 50. rokoch umierali príslušníci pobaltských štátov v partizánskom boji proti sovietskym jednotkám.
V marci 1990 litovská najvyššia rada vyhlásila nezávislosť krajiny na ZSSR a odštartovala tak emancipačný proces nielen v Pobaltí, ale aj v ostatných bývalých sovietskych republikách.
Následná vojenská agresia Kremľa v Litve a Lotyšsku, ktorá si v Litve vyžiadala celkom 16 obetí, ekonomická blokáda Litvy aj váhavý postoj západných mocností proces boja za nezávislosť spomalili. Sovietsky zväz uznal nezávislosť Litvy v septembri 1991.
V súčasnosti je členom Európskej únie (EÚ), Severoatlantickej aliancie (NATO) a schengenského priestoru. Patrí tiež do eurozóny, menou Litvy je teda euro.
Reminiscencie z minulosti spočiatku určovali vzťah Litvy a Ruska. Rusko ťažko nieslo vstup pobaltských štátov do NATO a neúčasť týchto krajín v Spoločenstve nezávislých štátov (SNŠ). V Litve žije na rozlohe 65 200 kilometrov asi 2,8 milióna obyvateľov, Rusi predstavujú asi deväť percent obyvateľstva.