Muža, ktorý spustil informačnú revolúciu, pripravili o majetok. Jeho nápad ocenili, až keď zomrel

Píše sa 3. február 1468 a vo františkánskom kláštore v Mainzi prichádza kňaz k starému mužovi na lôžku a dáva mu posledné pomazanie. Keď sa ten poberie na večnosť, nevzbudí to nijaký rozruch. Pochovajú ho na kláštornom cintoríne, z ktorého by ste však dnes, po 550 rokoch, nenašli ani pamiatku.

Definitívne sa tak stráca hrob muža, ktorý by si dôstojný náhrobok určite zaslúžil. Ideálne v podobe obrovskej, husto popísanej knihy.

Tým mužom je Johann (či ak chcete Johannes) Gutenberg. Hoci posledné roky života prežil v chudobe a osamotení, už nedlho po jeho smrti sa začínajú ozývať hlasy, ktoré poukazujú na revolučnosť jeho myšlienok. To zďaleka ešte netušia, že tie napomôžu nielen k revolúciám so zbraňou v ruke, ale najmä k tým v myslení.

A povedú doslova k informačnej explózii, ktorá nadobro zmení svet. Veď ani tento článok, no ani správy v svojom mobile by ste si nemohli tak jednoducho prečítať, keby tento muž nedostal onen nápad.

Židovský kopec

Paradoxne, o ňom samotnom veľa informácií nemáme a aj tých niekoľko priamych pochádza zo súdu, kde ho väčšinou žalovali veritelia. Nejasný je aj dátum jeho narodenia, rôzne pramene ho kladú do obdobia medzi rokmi 1394 až 1404.

​Na konci 19. storočia sa jeho rodný Mainz rozhodol, že výročia Gutenbergovho narodenia budú rátať od 24. júna 1400. Tak či onak, narodil sa ako Johann(es) Gensfleisch členovi vyššieho mainzského patriciátu Frielemu a jeho žene Else Wyrichovej, dcére obchodníka.

Americký historik Stephen Feinstein v knihe Johannes Gutenberg: tlačiar, ktorý dal svetu slová vysvetľuje, čo stojí za zdanlivým zmätkom v priezviskách. V stredoveku bežne rodiny ako priezvisko používali meno domu, v ktorom žili. Gensfleisch sa volal jeden z domov, ktorý v Mainzi vlastnil Frielov prapraprastarý otec Gutenberg. Rovnako (teda Gutenberg) sa volal aj dom, v ktorom sa narodil a vyrastal Johann. Tento názov vychádzal z mena Judenberg, teda v preklade židovský kopec a odkazoval na početné židovské obyvateľstvo, ktoré sa do slobodomyseľného Mainzu počas niekoľkých storočí uchýlilo.

Gutenbergova podobizeň na medirytine zo 16. storočia.
Gutenbergova podobizeň na medirytine zo 16. storočia.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Počas pogromu v roku 1282 sa však viaceré židovské nehnuteľnosti dostali do rúk miestnej smotánke, vrátane sídla Gutenbergovcov. No a keď v roku 1347 Európou postupoval ničivý mor, obeťami obviňovania napríklad z otrávenia studní či ďalších vymyslených príčin šírenia smrteľnej choroby sa opäť stali Židia. V tomto ovzduší by používanie mena Gutenberg nebolo veľmi bezpečné a tak sa Johannov otec prezieravo rozhodol titulovať svoju rodinu priezviskom Gensfleisch.

Vzdelanie aj remeslo

O detstve a mladosti Gutenberga nemáme takmer žiadne správy, dá sa však predpokladať, že dostal základné vzdelanie v niektorej z cirkevných škôl a pravdepodobne aj to vyššie. K tomu sa aj pod vplyvom otca, ktorý zastával pomerne vysokú funkciu v mincovni, pravdepodobne pridala aj znalosť o vlastnostiach jednotlivých kovov. Práve minciari veľmi dobre poznali, ako sa správajú jednotlivé kovy či zliatiny, pri akej teplote sa dajú taviť a aký tlak pri razbe znesú.

To by vysvetľovalo nielen ďalšie zamestnania Johanna Gutenberga, ktorý istý čas pôsobil ako minciar a brusič drahých kameňov, ale aj to, ako sa mu podarilo vytvoriť písmená vhodné na kníhtlač. Ale nepredbiehajme.

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.