Zlatá horúčka zmenila Ameriku, pre mnohých sa však sen o bohatstve skončil peklom

Bol veľký asi ako zrnko hrášku, vážil osem a pol gramu a ocenili ho na päť dolárov. Kúsok zlata, ktorý našiel v chladné januárové ráno roku 1848 tesár James Marshall v koryte riečky American, stál na začiatku udalosti, ktorá zmenila dejiny USA a najmä Kalifornie.

„V žiadnom prípade o tom nesmieme nikomu povedať. Keby sa ľudia dozvedeli, že sa v tejto oblasti dá nájsť zlato, vypuklo by niečo, čo si nedokážeme ani predstaviť,“ varoval nálezcu jeho zamestnávateľ John Sutter, neskrývajúc zároveň nadšenie z objavu.

Jeho predtucha bola správna, netušil však, že dejinnú výhybku už aj s Marshallom prehodili. Niečo také, ako je nález zlata vo voľnej prírode, sa dlho tajiť nedá a nebolo tomu inak ani v tomto prípade.

Zlatá horúčka, ktorá o niekoľko mesiacov s maximálnou intenzitou zachvátila toto územie a trvala približne sedem rokov, prispela nielen k osídleniu a rozvoju západného pobrežia Spojených štátov, ale aj k prudkému rozvoju celej americkej ekonomiky. Zlatokopom a neskôr ťažobným spoločnostiam sa v oblasti podarilo vyťažiť zlato v celkovej hodnote asi 50 miliárd dnešných dolárov. Niektorým priniesla skutočné bohatstvo, iným iba falošné nádeje naň. Mnohým zmenila život, nie každému však k lepšiemu a viacerých oň dokonca pripravila.

Nedalo sa to utajiť

Prehoďme na chvíľu spomínanú dejinnú výhybku naspäť a vráťme sa do obdobia, ktoré masovej zlatej hystérii predchádzalo.

Začiatkom roka 1848 tvorí USA 29 štátov a prezidentom je James K. Polk. Do histórie sa má zapísať okrem iného tým, že zväčší úniu o nové územia. Jedným z nich bude už onedlho aj Kalifornia, ktorú Američania získavajú po víťaznej vojne s Mexikom. Je to úrodná, ale málo obývaná oblasť. Také San Francisco nemá napríklad ani tisíc duší a celú vtedajšiu provinciu (budúci štát) obývajú najmä domorodci.

Prisťahovalci zatiaľ tvoria výraznú menšinu. Jedným z nich je neúspešný švajčiarsky obchodník Johann August Suter. Z rodnej alpskej krajiny, kde zanechal manželku s dieťaťom i so všetkým dlžobami čo narobil, musel ujsť pred veriteľmi a väzením. Do Ameriky prišiel v lete 1834 a po asi päťročnej anabáze sa usadil v Kalifornii.

Pôvodný Sutterov mlyn, pri ktorom James Marshall našiel prvé zlaté nugety.
Pôvodný Sutterov mlyn, pri ktorom James Marshall našiel prvé zlaté nugety.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Už pod zmeneným menom John Sutter a s falošnou identitou (vydával sa za kapitána Švajčiarskej gardy), získava povolenie na pobyt i nárok na pôdu s rozlohou takmer 200 štvorcových kilometrov. V údolí rieky Sacramento zakladá osadu, ktorú nazýva Nueva Helvetia, čiže Nové Švajčiarsko, no keďže ju opevnil, ľudia jej začali hovoriť Fort Sutter – Sutterova pevnosť.

V lete 1847 sa rozhodol, že rozšíri svoje obchodné aktivity a na brehu neďalekej riečky American v pohorí Sierra Nevada postavil pílu. Jedným z jeho zamestnancov bol James Marshall, ktorý sa staral o jej prevádzku. Na starosti mal aj vodný mlyn, ktorý pílu poháňal. Náhon na privádzanie a odvádzanie vody bol však plytký a bolo ho treba prehĺbiť. Marshall teda pravidelne otváral stavidlo, aby riečny prúd vyplavil z kanála nánosy piesku.

Keď ráno 24. januára 1848 stavidlo zatvoril a začal kontrolovať, o koľko sa koryto prehĺbilo, všimol si, že sa na dne niečo ligoce. Bol to nuget, veľký asi ako hrášok. Začal teda hľadať ďalej a po chvíli mal v ruke niekoľko rôzne veľkých zlatých zrniek. S nálezom sa vybral za svojím zamestnávateľom.

„Povedal, že prišiel kvôli dôležitej obchodnej veci. Keď sme zostali sami, vytiahol z vrecka niekoľko rôzne veľkých žltých zrniek a kamienkov, ktoré mohli dohromady vážiť asi jeden a pol unce. Povedal, že ich našiel v mlynskom náhone, že je tam takých oveľa viac a myslí si, že je to zlato. Zaprisahal som ho, aby o tom nepovedal ani živej duši,“ zapísal si Sutter do denníka.

Marshall bol síce prvý, čo zlato v koryte potoka našiel, nie však jediný. Keď o niekoľko hodín prišiel Sutter k svojmu mlynu, priam stuhol. Nik z robotníkov nepracoval, všetci boli v potoku a hľadali zlaté zrniečka. V tej chvíli pochopil, že nemá šancu objav utajiť.

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.