Zlatá horúčka zmenila Ameriku, pre mnohých sa však sen o bohatstve skončil peklom

Bol veľký asi ako zrnko hrášku, vážil osem a pol gramu a ocenili ho na päť dolárov. Kúsok zlata, ktorý našiel v chladné januárové ráno roku 1848 tesár James Marshall v koryte riečky American, stál na začiatku udalosti, ktorá zmenila dejiny USA a najmä Kalifornie.

„V žiadnom prípade o tom nesmieme nikomu povedať. Keby sa ľudia dozvedeli, že sa v tejto oblasti dá nájsť zlato, vypuklo by niečo, čo si nedokážeme ani predstaviť,“ varoval nálezcu jeho zamestnávateľ John Sutter, neskrývajúc zároveň nadšenie z objavu.

Jeho predtucha bola správna, netušil však, že dejinnú výhybku už aj s Marshallom prehodili. Niečo také, ako je nález zlata vo voľnej prírode, sa dlho tajiť nedá a nebolo tomu inak ani v tomto prípade.

Zlatá horúčka, ktorá o niekoľko mesiacov s maximálnou intenzitou zachvátila toto územie a trvala približne sedem rokov, prispela nielen k osídleniu a rozvoju západného pobrežia Spojených štátov, ale aj k prudkému rozvoju celej americkej ekonomiky. Zlatokopom a neskôr ťažobným spoločnostiam sa v oblasti podarilo vyťažiť zlato v celkovej hodnote asi 50 miliárd dnešných dolárov. Niektorým priniesla skutočné bohatstvo, iným iba falošné nádeje naň. Mnohým zmenila život, nie každému však k lepšiemu a viacerých oň dokonca pripravila.

Nedalo sa to utajiť

Prehoďme na chvíľu spomínanú dejinnú výhybku naspäť a vráťme sa do obdobia, ktoré masovej zlatej hystérii predchádzalo.

Začiatkom roka 1848 tvorí USA 29 štátov a prezidentom je James K. Polk. Do histórie sa má zapísať okrem iného tým, že zväčší úniu o nové územia. Jedným z nich bude už onedlho aj Kalifornia, ktorú Američania získavajú po víťaznej vojne s Mexikom. Je to úrodná, ale málo obývaná oblasť. Také San Francisco nemá napríklad ani tisíc duší a celú vtedajšiu provinciu (budúci štát) obývajú najmä domorodci.

Prisťahovalci zatiaľ tvoria výraznú menšinu. Jedným z nich je neúspešný švajčiarsky obchodník Johann August Suter. Z rodnej alpskej krajiny, kde zanechal manželku s dieťaťom i so všetkým dlžobami čo narobil, musel ujsť pred veriteľmi a väzením. Do Ameriky prišiel v lete 1834 a po asi päťročnej anabáze sa usadil v Kalifornii.

Pôvodný Sutterov mlyn, pri ktorom James Marshall našiel prvé zlaté nugety.
Pôvodný Sutterov mlyn, pri ktorom James Marshall našiel prvé zlaté nugety.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Už pod zmeneným menom John Sutter a s falošnou identitou (vydával sa za kapitána Švajčiarskej gardy), získava povolenie na pobyt i nárok na pôdu s rozlohou takmer 200 štvorcových kilometrov. V údolí rieky Sacramento zakladá osadu, ktorú nazýva Nueva Helvetia, čiže Nové Švajčiarsko, no keďže ju opevnil, ľudia jej začali hovoriť Fort Sutter – Sutterova pevnosť.

V lete 1847 sa rozhodol, že rozšíri svoje obchodné aktivity a na brehu neďalekej riečky American v pohorí Sierra Nevada postavil pílu. Jedným z jeho zamestnancov bol James Marshall, ktorý sa staral o jej prevádzku. Na starosti mal aj vodný mlyn, ktorý pílu poháňal. Náhon na privádzanie a odvádzanie vody bol však plytký a bolo ho treba prehĺbiť. Marshall teda pravidelne otváral stavidlo, aby riečny prúd vyplavil z kanála nánosy piesku.

Keď ráno 24. januára 1848 stavidlo zatvoril a začal kontrolovať, o koľko sa koryto prehĺbilo, všimol si, že sa na dne niečo ligoce. Bol to nuget, veľký asi ako hrášok. Začal teda hľadať ďalej a po chvíli mal v ruke niekoľko rôzne veľkých zlatých zrniek. S nálezom sa vybral za svojím zamestnávateľom.

„Povedal, že prišiel kvôli dôležitej obchodnej veci. Keď sme zostali sami, vytiahol z vrecka niekoľko rôzne veľkých žltých zrniek a kamienkov, ktoré mohli dohromady vážiť asi jeden a pol unce. Povedal, že ich našiel v mlynskom náhone, že je tam takých oveľa viac a myslí si, že je to zlato. Zaprisahal som ho, aby o tom nepovedal ani živej duši,“ zapísal si Sutter do denníka.

Marshall bol síce prvý, čo zlato v koryte potoka našiel, nie však jediný. Keď o niekoľko hodín prišiel Sutter k svojmu mlynu, priam stuhol. Nik z robotníkov nepracoval, všetci boli v potoku a hľadali zlaté zrniečka. V tej chvíli pochopil, že nemá šancu objav utajiť.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 56% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Do konca súťaže zostáva

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.