Špionážna aféra rozdelila spoločnosť. Doživotie dostal nevinný, skutočný agent fungoval ďalej

Keď ho odvážali loďou na Diabolský ostrov, aby si tam odpykal doživotný trest za špionáž a vlastizradu, asi ani on sám už neveril, že sa niekedy do Francúzska vráti. Vedel síce, že ho krivo obvinili a nespravodlivo odsúdili, zároveň však nadobúdal presvedčenie, že mu už nemá kto pomôcť.

„Som nevinný. Prisahám na život mojej ženy a detí. Degradujete nevinného,“ opakoval pokojným hlasom Alfred Dreyfus 5. januára 1895 na nádvorí parížskej vojenskej školy, kde ho verejne degradovali. Ponižujúci akt, pri ktorom mu zlomili šabľu a z uniformy strhli všetky dištinkcie, sledovali nielen nastúpení vojaci, ale aj verejnosť. Podpory sa však nedočkal, práve naopak. „Smrť zradcovi! Smrť Židom!“ počul výkriky z davu.

Áno, pre veľkú časť verejnosti, masírovanej silnou antisemitskou propagandou šírenou najmä publicistom Edouardom Drumontom, bol nespochybniteľným vinníkom, zradcom a špiónom. A veril vlastne ešte aspoň niekto, okrem najbližších príbuzných a možno advokáta, v jeho nevinu?

Zradca v generálnom štábe

Príbeh najväčšej aféry francúzskej Tretej republiky, ktorého ústrednou postavou sa stal dôstojník generálneho štábu armády kapitán Alfred Dreyfus sa začal odvíjať na jeseň 1894. Do rúk príslušníkov francúzskej spravodajskej služby sa vtedy dostal list, adresovaný nemeckému vojenskému atašé v Paríži Maximilianovi von Schwartzkoppenovi.

List bol roztrhnutý na päť kusov a po ich zložení sa ukázalo, že obsahuje rukou napísaný zoznam tajných dokumentov týkajúcich sa francúzskej armády. Nič viac, žiadny dátum, žiadne mená, žiadny podpis.

Okamžite sa rozbehlo vyšetrovanie a pátranie po špiónovi vo vnútri generálneho štábu francúzskej armády. Vzhľadom na obsah listu boli totiž jeho predstavitelia presvedčení, že k takýmto informáciám sa nikto zvonka dostať nemohol. Podozrenie padlo na 35-ročného kapitána Alfreda Dreyfusa, ktorý na štábe pôsobil od roku 1893 ako stážista.

Kapitán Alfred Dreyfus pôsobil na generálnom štábe francúzskej armády ako stážista od roku 1893.
Kapitán Alfred Dreyfus pôsobil na generálnom štábe francúzskej armády ako stážista od roku 1893.
Zdroj: Gallica/Bibliothèque nationale de France

​Pod zámienkou inšpekcie ho 15. októbra 1894 predvolali na ministerstvo vojny, kde dostal za úlohu prepísať krátky text. Keď to urobil, oznámili mu, že je obvinený zo zločinu vlastizrady, zatkli ho a jeho rukopis odovzdali na rozbor dvom ľuďom.

Prvým bol expert Francúzskej banky Gobert, ktorý po preskúmaní a porovnaní rukopisov skonštatoval, že sú v nich síce isté podobnosti, ale takisto rozdiely a že podľa charakteru písma išlo zrejme o dvoch rôznych autorov.

Druhý posudok vypracoval Alphonse Bertillon, ktorý si získal pri identifikácii zločincov renomé a ten naopak potvrdil, že Dreyfussov rukopis sa zhoduje s písmom na zadržanom liste z nemeckej ambasády. Plukovník Paty de Clam, ktorý bol poverený vyšetrovaním prípadu, sa rozhodol zobrať za smerodajné práve toto vyjadrenie. Pravdou však je, že Bertillon bol síce uznávaný odborník, lenže v antropometrii, teda v metóde identifikácie osôb na základe telesných mier, ktorú sám vytvoril. Odborníkom na rozbor písma nebol.

Čo Alsasan, to nepriateľ

V tom, že bol hlavným podozrivým práve Alfred Dreyfus, nezohrala podľa známeho nemeckého historika a publicistu Uweho Schultza identifikácia rukopisov vôbec podstatnú úlohu. „Bol podozrivý sám osebe, pretože medzi ostatných dôstojníkov na generálnom štábe dobre nezapadol: bol parvenu, bol Alsasan a bol Žid,“ píše Schultz vo svojej knihe Veľké procesy.

Koniec-koncov, pre svoj pôvod musel mladý dôstojník znášať ústrky a čeliť nedôvere od začiatku pôsobenia v armáde. Často sa v tejto súvislosti spomína udalosť, ku ktorej došlo počas záverečných skúšok na vojenskej akadémii. Hoci v nich Dreyfus dosiahol lepšie výsledky ako ostatní, dostal horšie hodnotenie. Dôvodom mal byť názor generála Bonnefonda, ktorý tvrdil, že vo francúzskej armáde nemajú Židia čo robiť. S podobnými reakciami sa Dreyfus stretával aj po nástupe na generálny štáb.

Druhým problémom bola oblasť Alsaska, z ktorej pochádzal a ktorú v roku 1871 anektovalo Nemecké cisárstvo. Dreyfus sa nikdy netajil svojím odmietavým postojom k tomuto aktu, ani záporným vzťahom k Nemcom. Jeho rodina si po anexii zvolila francúzske občianstvo, presťahovala sa do Paríža a on sám sa rozhodol dať vlastenecké cítenie najavo tým, že vstúpil do armády. Ani to ale nestačilo. Pocit krivdy bol u mnohých Francúzov taký silný, že v každom Alsasanovi videli eventuálneho nepriateľa.

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.