Reynaud svojim vynálezom predbehol Lumièrovcov, konkurovať im ale neskôr nemohol

Charles-Émile Reynaud je považovaný za jedného z otcov animovaného filmu. Vďaka svojmu vynálezu, ktorý nazval projekčný praxinoskop, ešte pred príchodom kinematografu bratov Lumièrovcov zabával publikum krátkymi animovanými príbehmi. Predstavenia jeho „optického divadla“, ktoré od októbra 1892 organizoval v parížskom múzeu Grévin, boli v tom čase mimoriadne populárne.

K mechanike a výtvarnému umeniu mal Reynaud blízko vďaka rodičom - po otcovi zdedil technické nadanie, po matke zasa výtvarné sklony. Nejaký čas sa živil ako fotograf a odtiaľ bolo v druhej polovici 19. storočia blízko do sveta pohyblivých obrázkov.

Propagačný plagát na Reynaudove projekcie v múzeu Grévin.
Propagačný plagát na Reynaudove projekcie v múzeu Grévin.
Zdroj: Gallica/Bibliothèque nationale de France

​Praxinoskop, ktorý vymyslel v roku 1876 a o rok neskôr si ho dal patentovať, fungoval na princípe premietania rozfázovaných obrázkov z pohyblivého bubna. V roku 1878 zaň na parížskej svetovej výstave dostal čestné uznanie. Reynaud svoj vynález postupne vylepšoval, až napokon dospel k projekčnému praxinoskopu, vďaka ktorému mohol pohyblivé obrázky prezentovať aj v rámci verejných projekcií. Théâtre Optique, ako zariadenie nazval, si dal patentovať v roku 1888.

​O štyri roky neskôr podpísal zmluvu s parížskym múzeom Grévin, v ktorom začal organizovať predstavenia nazvané Pantomimes Lumineuses, čiže Svetelné pantomímy. Išlo o krátke kreslené príbehy a prvým, ktorý predstavil verejnosti 28. októbra 1892, bol Pauvre Pierrot (Chudobný Pierrot).

Charles-Émile Reynaud a jeho prvý praxinoskop.
Charles-Émile Reynaud a jeho prvý praxinoskop.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Hoci boli Reynaudove „filmy“ veľmi krátke, ich minutáž sa zväčša pohybovala v rozmedzí dvoch až desiatich minút, ľudia si tento nový druh zábavy veľmi rýchlo obľúbili. Každý deň sa konali štyri projekcie a do februára 1900, keď s nimi skončil, ich dohromady videlo asi pol milióna divákov. V tom čase už ale bol na svete kinematograf, ktorý dokázal sprostredkovať reálne prostredie i ľudí a tomu praxinoskop nemohol konkurovať.​

Vynálezca sa ho síce ešte pokúšal inovovať a vylepšiť, jeho snaha bola však márna. O vynález, do vývoja ktorého investoval všetky svoje financie, už nebol žiadny záujem. Zlomený a schudobnený napokon v hneve nahádzal prístroje i filmy do Seiny. To je aj dôvod, prečo sa do dneška zachoval iba malý zlomok jeho diela.

Charles-Émile Reynaud, ktorý je dnes považovaný za jedného z otcov animovaného filmu, napokon zomrel v chudobe a zabudnutý 9. januára 1918 vo veku 73 rokov.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.