Nešťastná cisárovná Sissi: Po smrti syna sa s manželom odcudzili a sama mu našla milenku

Bola bavorská princezná, stala sa rakúskou cisárovnou i uhorskou kráľovnou a manželkou jedného z najvýznamnejších monarchov 19. storočia. A práve to bol problém. S manželom ju totiž toho viac rozdeľovalo, než spájalo. František Jozef I. mal povesť chladného a necitlivého muža, pre ktorého sú na prvom mieste vždy povinnosti, celé dni trávi vo svojej pracovni a nedokáže si vytvoriť ľudský vzťah ani so svojimi najbližšími. Ona bola jeho pravým opakom.

Alžbeta Amália Eugénia, ako znelo jej celé meno, sa narodila 24. decembra 1837 v Mníchove. Jej mama bola najmladšou dcérou bavorského kráľa, otec zase bavorský vojvoda. Sissi, ako ju odmalička prezývali, veľmi rada čítala, milovala jazdu na koni a celé dni trávila v záhrade, v horách a lesoch. Dá sa povedať, že práve mladosť prežitá v Bavorsku bola najšťastnejším obdobím jej života.

Skončilo sa to, keď mala 15 rokov a zasnúbila sa so svojím bratrancom, rakúskym cisárom. Pôvodne sa mal cisár František Jozef I. oženiť s jej staršou sestrou Helenou, ale ako 23-ročný mladík sa zaľúbil v Bad Ischli práve do Alžbety. Jej sa na názor nikto nepýtal, iba jej to oznámili. „Rakúskemu cisárovi nemôžeš dať košom,“ zdôrazňovala jej matka. Alžbeta vraj vtedy niekoľko dní preplakala.

Rozprávková svadba bavorskej princeznej a rakúskeho cisára Františka Jozefa I. sa napokon konala 24. apríla 1854 vo viedenskom Kostole sv. Augustína a trvala niekoľko dní. Svätostánok zdobili zlatom pretkávané baldachýny a desaťtisíce sviečok. Mladý cisársky pár sa následne usadil na zámku Schönbrunn a v Hofburgu vo Viedni. Sobáš manželského páru mal podporiť rakúske záujmy v Nemecku.

Prvé roky jej manželstva vládla v krajine politicky napätá situácia. Habsburská monarchia stratila svoje popredné mocenské postavenie v Európe a po ťažkých vojenských prehrách taktiež talianske dŕžavy. A cisár bol zaneprázdnený povinnosťami.

„Cítim sa tu ako vo väzení, s putami na rukách,“ napísala ani nie mesiac po svadbe Sissi, ktorá bola zvyknutá na úplne iný život. Na viedenskom dvore sa necítila dobre, a tak využívala každú príležitosť na to, aby odtiaľ mohla odísť.

Mladá cisárovná často chodievala do Laxenburgu neďaleko od Viedne. V rozsiahlom parku s rybníkom a neogotickým hradom Franzensburg sa mohla oddávať svojej veľkej vášni – jazde na koni. Občas zamierila aj do rodného Bavorska alebo do Maďarska, v neskorších rokoch podnikala aj dlhé cesty do zahraničia.

Cisár František Jozef I. s manželkou Alžbetou a deťmi Rudolfom, Máriou Valériou a Giselou.
Cisár František Jozef I. s manželkou Alžbetou a deťmi Rudolfom, Máriou Valériou a Giselou.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Alžbeta bola inteligentná, nadaná na jazyky, sčítaná a politicky aktívna. Na viedenskom dvore sa začala učiť aj po grécky a po maďarsky. Bola známa svojimi promaďarskými sympatiami a v roku 1867 ju korunovali ako uhorskú kráľovnú.

Jej hlavnou úlohou ako manželky panovníka bolo porodiť následníka trónu. Po dvoch dcérach, Sophii (narodila sa v roku 1855 a zomrela ako dvojročná) a Gisele (1856), túto povinnosť splnila, keď v roku 1858 priviedla na svet korunného princa Rudolfa. Posledným potomkom, ktorého s Františkom Jozefom splodili, bola v roku 1868 dcéra Mária Valéria.

Čím ich manželstvo trvalo dlhšie, tým viac sa jeden druhému odcudzovali. Poslednou kvapkou bola Rudolfova tragická smrť v januári 1889 na poľovníckom zámku Mayerling. Tridsaťročný korunný princ tam spáchal samovraždu. Alžbetu jeho smrť hlboko ranila a dá sa povedať, že od tej chvíle bol manželský zväzok cisárskeho páru skutočne už iba formálny.

Došlo to až tak ďaleko, že v posledných desiatich rokoch ich spoločného života Alžbeta sama „dohodila“ Františkovi Jozefovi milenku, herečku Katarínu Schrattovú. Tento vzťah bol vo Viedni verejným tajomstvom, cisárovná mu však poskytla spoločensky prijateľný rámec, tým, že Schrattovú označovala za svoju priateľku.

​Na čom Alžbete záležalo vari najviac, bol vzhľad. Jej pýchou boli dlhé gaštanovohnedé vlasy, ktoré siahali až po kolená. Ich česanie a údržba, to bol rituál, ktorý každé predpoludnie trval dve až tri hodiny. Ešte úzkostlivejšie dbala o svoju postavu a hmotnosť. Alžbeta, ktorá bola vysoká 172 cm nevážila nikdy viac než 50 kg a spravidla sa jej hmotnosť pohybovala v rozmedzí 45 až 48 kíl, si doslova pestovala kult tela. Ordinovala si drastické diéty a podľa niektorých historikov nie je vylúčené, že trpela mentálnou anorexiou.

Jej život napokon predčasne ukončil 10. septembra 1898 atentát. Došlo k nemu v Ženeve, vo chvíli keď sa chystala nastúpiť na loď do Montreux. Na nábreží k nej priskočil taliansky anarchista Luigi Lucheni a bodol ju pilníkom do hrude. Zasiahol jej osrdcovník a privolaný lekár už mohol u 60-ročnej rakúskej cisárovnej iba konštatovať smrť.

Cisárovná Alžbeta so svojou dvornou dámou Irmou Sztárayovou. Ide o jej poslednú známu fotografiu, ktorá vznikla týždeň pred atentátom, 3. septembra 1898.
Cisárovná Alžbeta so svojou dvornou dámou Irmou Sztárayovou. Ide o jej poslednú známu fotografiu, ktorá vznikla týždeň pred atentátom, 3. septembra 1898.
Zdroj: khm.at

​Na Slovensku sa konajú podujatia, ktoré pripomínajú život cisárovnej Sissi. Múzeum Betliar otvorilo 4. júna 2015 výstavu Jej Veličenstvo kráľovná Alžbeta v našich dejinách a predstavách, ktorá bola na Slovensku vôbec prvou o tejto populárnej historickej postave. Súčasťou vystavovaných exponátov boli osobné predmety cisárovnej, mohutné trónne kreslo vyrobené pre Františka Jozefa I. i pravé plesové šaty filmovej kráľovnej, ktorú stvárnila pôvabná herečka Romy Schneiderová.

Pre návštevníkov Bardejovských kúpeľov bolo 20. augusta tohto roka pripravené tradičné podujatie, počas ktorého mohli vidieť v inscenovanom pochode rakúsku cisárovnú Alžbetu a cisára Františka Jozefa I. Alžbetínsky deň sa koná každoročne na počesť pobytu cisárovnej v kúpeľoch v roku 1895.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.