Habsburský revolucionár: Jozef II. chcel monarchiu odbrzdiť, sám nakoniec priznal, že zlyhal

Išlo v podstate o banálny spor, no nie je vylúčené, že sa možno stal povestnou poslednou kvapkou, ktorá urýchlila jedno historické rozhodnutie. To však jeho aktéri nemohli tušiť.

Volali sa Marianus Herzog a Athanasius Stiepach. Dvaja mnísi, ktorí ušli z kartuziánskeho kláštora v Mauerbachu, adresovali cisárovi Jozefovi II. sťažnosť na preláta. Obviňovali ho, že zneužíva svoje postavenie, zanedbáva povinnosti, napríklad nekoná bohoslužby, dopúšťa sa tiež finančných machinácií, porušuje cisárske nariadenia a tak ďalej.

Ich ponosou sa zaoberala vyšetrovacia komisia, ktorá prostredníctvom dvorskej kancelárie predkladá 10. novembra 1781 panovníkovi záverečnú správu. Zistila síce, že väčšina obvinení sa nezakladá na pravde, a že práve Herzog bol pôvodcom mnohých problémov v kartúze, no zároveň konštatovala, že prelát skutočne nejde, najmä mladým rehoľníkom, dobrým príkladom a všeobecne, teda nielen v tomto kláštore, „mníšska disciplína a poriadok upadajú“. Je teda potrebné vykonať nápravu.

Ako na túto správu Jozef II. reaguje? Nevieme, no práve kontemplatívne rády považuje za zbytočné a netají sa tým, že ich v rámci svojich cirkevných reforiem mieni zrušiť. Tak či onak, kartúza v Mauerbachu sa o niekoľko týždňov stane jednou z prvých, ktoré tento osud postihne. A rovnako dopadne ďalších vyše 700 kláštorov v celej krajine.

Je to ďalší z radikálnych krokov, ktoré Jozef II. v poslednom čase urobil a ešte plánuje urobiť. Nariadenia s jeho podpisom pribúdajú doslova každý deň a niektoré sú vskutku prevratné. V októbri napríklad Tolerančným patentom vyhlásil slobodu náboženského vyznania, o dva týždne neskôr zrušil nevoľníctvo.

Takto nejako si to predstavoval, keď sníval o tom, čo všetko urobí, až raz bude vládnuť sám?

V tieni matky

Najstarší syn Márie Terézie a Františka Štefana Lotrinského na to čakal dlho. Mal 24 rokov, keď sa v lete 1765 po smrti svojho otca stal cisárom Svätej ríše rímskej. Bol to hrdý titul, to je pravda, no v tom čase už skôr reprezentatívny než znamenajúci reálnu moc.

K tej sa mohol dostať v dedičných habsburských krajinách, jeho matka však svoj pôvodný plán – stiahnuť sa po manželovej smrti do úzadia a vládu prenechať synovi – prehodnotila. Jozefa vymenovala „iba“ za spoluvládcu.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 87% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.