Život v stredoveku: Trest smrti aj za krádež, bizarné platenie daní a alkohol až po omši

Bol život v stredovekom meste bezpečný?

Policajné nariadenia sú známe už od 14. storočia a podľa nich mali policajné orgány alebo pomocné stráže pomerne veľké práva stíhať a trestať priestupky a kriminálne činy. Problém tkvel v tom, že pomocníkov bolo málo a vydržiavanie polície bolo veľmi drahé. Na druhej strane každý rozsudok bol vždy spojený s finančným trestom, ktorý šiel čiastočne poškodenému, sčasti sudcom a sčasti do mestskej pokladnice. A pretože sudcovia boli zároveň radnými, mali záujem o to, aby sa prečiny súdili a vinníci odsudzovali.

Dochádzalo k nim často?

Podľa prameňov ľudia pri hádkach a bitkách po nejakej tej dýke siahali veľmi ľahko a dosť často páchali najrôznejšie krvavé činy. Ak bol v stredoveku niekto hlboko dobodaný, mal len veľmi malú šancu prežiť. V tomto ohľade bolo stredoveké mesto nebezpečné, ba priamo brutálne miesto. Ak ste však niekoho zabili pri bitke, bolo možné tento spor, toto zabitie, vyriešiť aj mimosúdnou cestou, teda formou finančného vyrovnania s pozostalými. V prípade, že k vyrovnaniu nedošlo, mestský súd uložil násilníkovi trest v podobe doživotného či časovo obmedzeného vyhnanstva. Ak však došlo k zabitiu pri lúpeži, nasledoval tvrdý trest, teda trest smrti. Popravovalo sa však aj za krádež. Skrátka, záviselo od rozhodnutia mestskej rady či mestského súdu, ako danú záležitosť posúdili.

Takže záležalo na tom, ako sa kto vyspal?

Zjednodušene je to tak možné povedať. Na druhej strane si však mestá často vyžiadali schválenie od takzvanej vrchnej súdnej stolice, čo znamenalo, že sa radní, ktorí nemali žiadne právne vzdelanie, pýtali rady Starého Mesta pražského alebo Litoměříc (podľa toho, aké právo kde platilo), ako prípad vyriešiť.

Záležalo na postavení vraha a obete?

Nie, každý ľudský život mal v českom práve rovnakú hodnotu. V susednom Poľsku to však bolo inak. V prípade znásilnenia sa tu ešte v 14. storočí stretávame s odstupňovaním trestov podľa sociálnej príslušnosti násilníka a znásilnenej.

Ako sa znásilnenie trestalo tu?

V 14. storočí sa znásilnenie stalo zločinom, keď mestské aj krajinské právo stálo na strane ženy. Snažilo sa chrániť ju, ale vyžadovalo, aby prejavila pri znásilnení obrannú iniciatívu. Musela kričať, musela sa brániť, musela mať roztrhaný odev... Skrátka spätne nebolo možné niekoho obviniť, že ženu znásilnil, bez toho, aby sa pritom bránila.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 93% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.