Prominentná kurtizána, ktorá písala básne: Veronica Franco si omotala okolo prsta aj kráľa

Henrich III. bol posledný francúzsky kráľ z rodu Valois. Panoval v 70. a 80. rokoch 16. storočia a Francúzi si radi pripomínajú, že to bol panovník veľmi vzdelaný a inteligentný, ktorý preskočil svojich dvoch starších bratov a po smrti otca nastúpil na trón, ako mu predpovedal renesančný prorok Nostradamus. Bol to fenomén.

„Niekedy z neba pod skromnú strechu sám Jupiter láskavo zostúpi, bez toho, aby to pozemské oko rozpoznalo, lebo ľudskú podobu na seba vzal,“ rozbásnila sa o ňom v čase jeho vlády renesančná poetka Veronica Franco, „tak prišiel aj do môjho chudobného prístrešku bez oslnivej a žiarivej okázalosti...“

Je však potrebné dodať dôležitú vec – verše slávnej benátskej kurtizány nemali ospevovať len vplyvného panovníka, ale predovšetkým milenca.

Desať dní s kráľom

Vzdelaná a vyhľadávaná spoločníčka Veronica Franco písala nielen básne, ale s významnými európskymi mužmi si aj dopisovala. Päťdesiat listov – medzi adresátmi ktorých nefiguroval len francúzsky panovník, ale napríklad aj preslávený renesančný maliar Jacopo Robust známy ako Tintoretto – vydala v roku 1580, keď mala 34 rokov (narodila sa niekedy v roku 1546).

Prvé básne publikovala ako dvadsaťosem- až dvadsaťdeväťročná, v čase, keď do jej rodných Benátok zavítal o päť rokov mladší Henrich z Valois a nechal sa okúzliť nielen jej nadaním, ale predovšetkým jej telesnou krásou a intímnymi zručnosťami. Ich vzťah – ak sa to dá tak nazvať – trval celých desať dní.

Privítanie francúzskeho kráľa Henricha III. v Benátkach na olejomaľbe Andreu Vicentina.
Zdroj: Wikimedia Commons

Bozk za 15 dukátov

K najstaršiemu remeslu ju priviedla matka Paola Fracasso, vydatá pôvodne za celkom zámožného mešťana a obchodníka, po smrti ktorého jej však na živobytie nezostalo takmer nič. Dostať sa medzi vznešené kurtizány, ktoré si môžu svojich klientov vyberať medzi benátskymi boháčmi, nebolo jednoduché.

Osemnásťročná Veronica sa najprv zaradila medzi zhruba tri tisícky mestských prostitútok, ale už ako dvadsaťročná figurovala na oficiálnom zozname vznešených benátskych kurtizán Catalogo de tutte le Principal et più Honorate Cortigiane di Venetia. Ten už mal len dve stovky mien.

Vyjadrené finančne – keď matka s dcérou po smrti manžela a otca s prostitúciou začínali, mohli si zažiadať len obvyklé dva dukáty za noc (dukát, teda veľká zlatka, býval vtedy v podstate univerzálnym európskym platidlom; aby si v tom čase napríklad tesár zarobil dva dukáty, musel pracovať zhruba tri týždne).

Veronica Franco na portréte svojho talianskeho milenca Tintoretta.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Ako vybraná spoločníčka však už Veronica Franco a jej podobné mohli tarifu výrazne zvýšiť. Za jediný bozk si dovolila účtovať aj 15 dukátov. Noc so všetkým vyšla vznešeného záujemcu na päťdesiat.

Renesančná feministka

Vďaka svojmu renomé si nakoniec mohla Veronica Franco dovoliť publikovať aj na svoju dobu odvážne názory.

„Môžeme presvedčiť mužov, že máme ruky, nohy a srdcia rovnaké ako oni. Vieme byť citlivé a nežné, rovnako ako dokážu byť nežní aj niektorí muži, hoci možno pôsobia ako siláci. A iní, ktorí sú hrubí a drsní, zas bývajú zbabelci. Ženy si to doteraz neuvedomili, ale ak by sa tak rozhodli, dokázali by s mužmi bojovať,“ napísala Veronica, „a aby som dokázala, že hovorím pravdu, budem medzi ženami prvá, kto začne konať a poslúži ostatným ako príklad.“

 

_____________________________________________

NEBEZPEČNÁ KRÁSA

Príbeh neobvykle vzdelanej renesančnej krásky a vyhľadávanej kurtizány zaujal, samozrejme, aj filmárov. V roku 1998 natočil americký režisér Marshall Herskovitz film Nebezpečná krása (Dangerous Beauty), ktorý ukazuje, ako Benátčanka menom Veronica Franco vzala osud do svojich rúk.

Vo filme Nebezpečná krása si Veronicu Franco zahrala Catherine McCormacková (vpravo na snímke s Jacquelline Bissetovou).

Hlavnú úlohu zveril Herskovitz (najznámejší film, na ktorom sa podieľal – aj keď nie ako režisér, ale ako scenárista – je Posledný samuraj) herečke Catherine McCormackovej, ktorá je zase asi najznámejšia rolou manželky Mela Gibsona vo filme Statočné srdce.

Kuriozita: v oboch spomínaných filmoch si McCormacková zahrala s Davidom Gantom, ktorý mal v oboch podobnú úlohu – sudcu, ktorý ju súdi.

_____________________________________________