Habsburským krajinám, vrátane Slovenska, vládla štyridsať rokov. Počas toho stihla porodiť šestnásť detí, viesť niekoľko vojen a robiť rozsiahle reformy. Hoci to nebolo bežné, ona sama sa vydala z lásky, svojim deťom však takýto luxus nedovolila. Aký bol príbeh panovníčky, ktorú korunovali hneď dvakrát. Najprv 12. mája v Prahe a následne s veľkou pompou v Bratislave?
Takú slávnosť Bratislava veru ešte nazažila. Na niekoľko dní sa do nej zišla (nielen) celá uhorská politická špička. Pod hradom sa pre pospolitý ľud piekli na otvorenom ohni voly, v meste z mnohých fontán tieklo namiesto vody víno.
O ôsmej ráno sa z Bratislavského hradu pohol korunovačný sprievod. Jeho hlavnou hviezdou bola žena. Hoci pôvodne celá táto sláva mala vypuknúť už o niekoľko mesiacov skôr, panovníčka ju odložila až na začiatok leta. Z prozaických dôvodov - pod srdcom nosila už štvrté dieťa. A, čo nemohla vedieť, zhodou okolností neskoršieho následníka trónu Jozefa II. Ale nepredbiehajme.
Bol 25. jún 1741, keď sa ešte len 24-ročná Mária Terézia vydala na slávnostný okruh Bratislavou, ktorá sa kvôli tureckému nebezpečenstvu stala na tristo rokov korunovačným mestom monarchie. Panovníčka vstúpila do mesta Vydrickou bránou a absolvovala slávnostný obrad. A potom nasledovalo „divadlo“ pre ľudí.
Keď prechádzala ulicami, prefekt kráľovskej komory naokolo rozhadzoval strieborné korunovačné toliare. Pod korunovačným pahorkom vysadla na čierneho ozdobeného koňa, vyšla na pahorok a švihla mečom na štyri strany, aby dala najavo odhodlanie brániť krajinu proti nepriateľom zo všetkých strán. A pobrala sa na slávnostnú hostinu. To ešte netušila, čo jej ďalší osud nachystá...
Desať detí by mi stačilo
„Obávam sa, že budem mať ešte ďalšie deti. Keby mi pánboh ráčil zachovať tie, ktoré už mám, bola by som spokojná, keby zostalo pri desiatich,“ zverovala sa roku 1748 tehotná cisárovná Mária Terézia v liste svojej priateľke, manželke saského kurfirsta Márii Antónii.
Vo svetle nadchádzajúcich udalostí je ťažké nevidieť v jej slovách rúhanie: desiate dieťa, o ktorom v liste hovorí, sa narodilo slabé a zomrelo len pár okamihov po pôrode. Jedinou útechou hlboko veriacej cisárovnej bolo, že pôrodná baba stihla dievčatko narýchlo pokrstiť menami Mária Karolína – alebo to jej blízki aspoň tvrdili...
Celý dvor sa zahalil do čierneho. Ani Márii Terézii sa nevyhol bežný osud vtedajších žien: šesť jej detí zomrelo už za jej života a žiadne sa nedožilo vyššieho veku než sama cisárovná.
Hľadá sa manžel
Mária Terézia sa síce narodila až ako druhé dieťa rímskeho cisára Karola VI., avšak svojho o rok skôr narodeného brata nespoznala. Zomrel ešte pred jej príchodom na svet, a Mária Terézia sa tak 13. mája 1717 stala prvou dedičkou titulov, ktorými bol ovenčený jej otec – kráľ španielsky, český a uhorský, markgróf moravský a arcivojvoda rakúsky.
O to, aby rakúske dŕžavy mohla prevziať aj žena, ak by nebol k dispozícii dedič, sa otec postaral už štyri roky pred narodením budúcej cisárovnej, keď presadil takzvanú Pragmatickú sankciu. Len jediný titul nemohla Mária Terézia zdediť: titul rímskeho cisára. Ten mohol prejsť jedine na muža. Karol VI. sa preto nevzdával; bol stále mladý a na splodenie mužského potomka bolo more času. Mária Terézia tak bola vychovávaná spôsobom obvyklým vtedy pre ženské príslušníčky najvyššej šľachty.
Starostlivosť o ne bola zverená guvernantkám a neskôr domácim učiteľom. Učila sa latinčinu, históriu, matematiku, francúzštinu, taliančinu a španielčinu, tancovať a spievať. O štátnych záležitostiach Márii Terézii nikto nehovoril, na audienciách sa nezúčastňovala, o finančnej správe krajín či práve vedela veľmi málo. S tým, že by podobné vedomosti mohla raz prakticky využiť, nikto vážne nerátal. Skôr sa už od jej raného detstva špekulovalo o budúcom ženíchovi. Bude výhodnejšie vydať ju do Španielska, alebo do Portugalska?
Mária Terézia bola viac než dobrou partiou, a čím menšia bola pravdepodobnosť, že sa ešte vyskytne mužský dedič, tým jej atraktivita stúpala. Okrem toho vyrástla...
Zostáva vám 85% na dočítanie.