Bezcitná Mária Terézia: Dcére našla za manžela grobiana, hneď po jej smrti mu dala aj druhú

Habsburským krajinám, vrátane Slovenska, vládla štyridsať rokov. Počas toho stihla porodiť šestnásť detí, viesť niekoľko vojen a robiť rozsiahle reformy. Hoci to nebolo bežné, ona sama sa vydala z lásky, svojim deťom však takýto luxus nedovolila. Aký bol príbeh panovníčky, ktorú s veľkou pompou korunovali v Bratislave?

Takú slávnosť Bratislava veru ešte nazažila. Na niekoľko dní sa do nej zišla (nielen) celá uhorská politická špička. Pod hradom sa pre pospolitý ľud piekli na otvorenom ohni voly, v meste z mnohých fontán tieklo namiesto vody víno.

O ôsmej ráno sa z Bratislavského hradu pohol korunovačný sprievod. Jeho hlavnou hviezdou bola žena. Hoci pôvodne celá táto sláva mala vypuknúť už o niekoľko mesiacov skôr, panovníčka ju odložila až na začiatok leta. Z prozaických dôvodov - pod srdcom nosila už štvrté dieťa. A, čo nemohla vedieť, zhodou okolností neskoršieho následníka trónu Jozefa II. Ale nepredbiehajme.

​Bol 25. jún 1741, keď sa ešte len 24-ročná Mária Terézia vydala na slávnostný okruh Bratislavou, ktorá sa kvôli tureckému nebezpečenstvu stala na tristo rokov korunovačným mestom monarchie. Panovníčka vstúpila do mesta Vydrickou bránou a absolvovala slávnostný obrad. A potom nasledovalo „divadlo“ pre ľudí.

Keď prechádzala ulicami, prefekt kráľovskej komory naokolo rozhadzoval strieborné korunovačné toliare. Pod korunovačným pahorkom vysadla na čierneho ozdobeného koňa, vyšla na pahorok a švihla mečom na štyri strany, aby dala najavo odhodlanie brániť krajinu proti nepriateľom zo všetkých strán. A pobrala sa na slávnostnú hostinu. To ešte netušila, čo jej ďalší osud nachystá...

Desať detí by mi stačilo

„Obávam sa, že budem mať ešte ďalšie deti. Keby mi pánboh ráčil zachovať tie, ktoré už mám, bola by som spokojná, keby zostalo pri desiatich,“ zverovala sa roku 1748 tehotná cisárovná Mária Terézia v liste svojej priateľke, manželke saského kurfirsta Márii Antónii.

​Vo svetle nadchádzajúcich udalostí je ťažké nevidieť v jej slovách rúhanie: desiate dieťa, o ktorom v liste hovorí, sa narodilo slabé a zomrelo len pár okamihov po pôrode. Jedinou útechou hlboko veriacej cisárovnej bolo, že pôrodná baba stihla dievčatko narýchlo pokrstiť menami Mária Karolína – alebo to jej blízki aspoň tvrdili...

Celý dvor sa zahalil do čierneho. Ani Márii Terézii sa nevyhol bežný osud vtedajších žien: šesť jej detí zomrelo už za jej života a žiadne sa nedožilo vyššieho veku než sama cisárovná.

Hľadá sa manžel

Mária Terézia sa síce narodila až ako druhé dieťa rímskeho cisára Karola VI., avšak svojho o rok skôr narodeného brata nespoznala. Zomrel ešte pred jej príchodom na svet, a Mária Terézia sa tak 13. mája 1717 stala prvou dedičkou titulov, ktorými bol ovenčený jej otec – kráľ španielsky, český a uhorský, markgróf moravský a arcivojvoda rakúsky.

O to, aby rakúske dŕžavy mohla prevziať aj žena, ak by nebol k dispozícii dedič, sa otec postaral už štyri roky pred narodením budúcej cisárovnej, keď presadil takzvanú Pragmatickú sankciu. Len jediný titul nemohla Mária Terézia zdediť: titul rímskeho cisára. Ten mohol prejsť jedine na muža. Karol VI. sa preto nevzdával; bol stále mladý a na splodenie mužského potomka bolo more času. Mária Terézia tak bola vychovávaná spôsobom obvyklým vtedy pre ženské príslušníčky najvyššej šľachty.

František Štefan nebol Márii Terézii verný, napriek tomu ho milovala.
František Štefan nebol Márii Terézii verný, napriek tomu ho milovala.
Zdroj: Wikimedia Commons

​​Starostlivosť o ne bola zverená guvernantkám a neskôr domácim učiteľom. Učila sa latinčinu, históriu, matematiku, francúzštinu, taliančinu a španielčinu, tancovať a spievať. O štátnych záležitostiach Márii Terézii nikto nehovoril, na audienciách sa nezúčastňovala, o finančnej správe krajín či práve vedela veľmi málo. S tým, že by podobné vedomosti mohla raz prakticky využiť, nikto vážne nerátal. Skôr sa už od jej raného detstva špekulovalo o budúcom ženíchovi. Bude výhodnejšie vydať ju do Španielska, alebo do Portugalska?

Mária Terézia bola viac než dobrou partiou, a čím menšia bola pravdepodobnosť, že sa ešte vyskytne mužský dedič, tým jej atraktivita stúpala. Okrem toho vyrástla na pekné, živé dievča, ktoré sa so svojím otcom rado bavilo „vo Viedni“, dialektom ulice, tancovalo a spievalo.

Z politických dôvodov voľba nakoniec padla na nie príliš významného a chudobného syna lotrinského vojvodu Františka Štefana. Cisár ho pozval na viedenský dvor, kde mu pridelil učiteľa, a správal sa k nemu ako k vlastnému synovi. Mladík sa v hlavnom meste čoskoro zabýval. Bol šarmantný, spoločenský a rád sa bavil. S veľkou chuťou sa zúčastňoval na poľovačkách a bolo všeobecne známym tajomstvom, že sa pripravuje na svoju budúcu úlohu manžela Márie Terézie.

Vášnivé manželstvo

Tá medzitým dorástla na urastenú dievčinu a k Františkovi Štefanovi, ktorý sa vydáva na cesty po Európe, začína pociťovať viac ako detský obdiv – je rozhodnutá, že sa musí stať jej manželom, a svoje želanie presadzuje u otca s vehemenciou, ktorá už predznamenáva jej neskoršie pôsobenie na čele monarchie. Karolovi VI., ktorému pomaly hasne posledná nádej na splodenie syna, nezostáva nič iné ako splniť svoje slovo. Dátum svadby je stanovený už na 12. február 1736.

„Bola to veľká láska na celý život,“ uviedla pre magazín Piatok LN rakúska historička Katrin Unterreinerová, autorka čerstvej knihy Márie Terézie – Mýtus a pravda. „František Štefan jej bol milencom, najlepším priateľom aj dôverníkom, a to aj napriek tomu, že jej bol často neverný. Dôkazom toho, že mu vždy znovu odpustila, je aj to, že bola takmer dvadsať rokov prakticky nepretržite tehotná.“

František Štefan bol aj napriek svojim „zakolísaniam“ ideálnou partiou: nezaujímal sa príliš o politiku, zato javil skvelé nadanie pre finančné otázky. Rozumnými transakciami zachránil finančnú situáciu monarchie na mnoho desaťročí dopredu. A navyše sa zdalo, že tu nebude problém, ktorý po desaťročia trápil otca Márie Terézie Karola VI. – nedostatok dedičov.

Už 5. februára 1737 porodila arcivojvodkyňa prvú dcéru a počas nasledujúcich osemnástich rokov ešte ďalších pätnásť detí, z toho päť synov. Počet to bol na šľachtičnú dosť neobvyklý.

Rodina Márie Terézie v celej svojej kráse. Zo šestnástich detí však šesť zomrelo ešte počas života panovníčky.
Rodina Márie Terézie v celej svojej kráse. Zo šestnástich detí však šesť zomrelo ešte počas života panovníčky.
Zdroj: Wikimedia Commons

​„Mala toľko detí, pretože ich manželstvo bolo skutočne vášnivé, nie preto, že by ich toľko chcela. Boli pre ňu predovšetkým politickou výhodou. Nebola ani vzornou, ani milujúcou matkou, ako býva často opisovaná, ani sa o nej nedá povedať, že dokázala skĺbiť kariéru a deti, ako sa hovorí dnes. Dôležitejšia bola vždy kariéra,“ vypočítava najčastejšie mýty spojené s materstvom cisárovnej Unterreinerová.

Mária Terézia tak bola predovšetkým „všeobecná a prvá matka všetkých svojich krajín“, ako o sebe sama rada tvrdila. Rozhodne tak neplatí, že by sa denne starala o deti a osobne sa venovala ich výchove a vzdelávaniu. Ba im ani neprejavovala prílišnú fyzickú náklonnosť.

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.