Lutherov protest posvätil aj biznis. Ako protestantská krajina mohlo byť Slovensko bohatšie

Takmer na deň presne pred päťsto rokmi pribil Martin Luther na dvere chrámu v nemeckom Wittenbergu 95 téz proti pomerom v cirkvi. A dôsledky tohto činu výrazne prekonali očakávania odbojného exmnícha. Navždy ním zmenil nielen tvár cirkvi, ale aj biznisu.

Keby sa protestantizmus na Slovensku rozšíril o čosi väčšmi, bola by naša krajina bohatšia. Hypotéza? Provokácia? Nuž, tak trochu jedno aj druhé. No nech nám to bratia katolíci odpustia, tvrdenia sociológov či politológov skutočne nahrávajú tejto teórii.

A neopierajú sa pritom len o slávnu prácu Maxa Webera Protestantská etika a duch kapitalizmu, ktorá podľa politológa Tomáša Zálešáka tvrdí v stručnosti toto: „Reformácia vytvorila istý druh systematizovanej vierouky, ktorá viedla k vytvoreniu istého druhu etiky, a keď tieto etické vzorce v danej spoločnosti, mohli – hoci nemuseli – pri spolupôsobení iných faktorov viesť k vzniku ,kapitalizmu‘.“

Bankári – evanjelici

Tak či inak, súvislosť medzi kapitalizmom a protestantizmom zreteľne vníma aj on sám. „Je isté, že zoznam krajín, v ktorých sa rozvíjal kapitalizmus a tiež demokratické zriadenia ,prvej vlny‘, obsahuje vysoký podiel krajín, v kultúre ktorých zohralo náboženstvo protestantských smerov prinajmenšom dôležitú, hoci nie exkluzívnu úlohu.“

​Môžeme sem zaradiť predovšetkým USA, oblasti Veľkej Británie a ďalšie anglicky hovoriace krajiny, oblasti Holandska, Švajčiarska, Škandináviu, určité oblasti Nemecka...

​To síce podľa Zálešákových slov neznamená, že demokracia a kapitalizmus nemohli vznikať aj inde, no predsa len mnohé nasvedčuje tomu, že v spomínaných štátoch došlo k blahodarnej súhre určitých faktorov. „A tiež sa zdá, že kapitalizmus má v protestantských oblastiach – najmä reformovanej vetvy – zvláštne kultúrne a morálne, dalo by sa povedať aj: moralistické zafarbenie. Vnímanie biznisu ako poslania zapadá do tohto vzorca,“ tvrdí.

​​Napokon, dosvedčuje to aj prax. Nemecký profesor ekonómie Horst Feldmann z britskej University of Bath vypracoval štúdiu na základe údajov z osemdesiatich krajín, z ktorej vyšlo, že vo Veľkej Británii, škandinávskych krajinách a USA je asi o šesť percent vyššia zamestnanosť – a v prípade žien dokonca o jedenásť – ako v ostatných vyspelých krajinách, kde prevláda katolícke či ortodoxné vierovyznanie.

Sociologička Soňa Szomolányi pre Hospodárske noviny pred pár rokmi dokonca podotkla i to, že „ľudia z týchto krajín tiež podstatne ťažšie prijímajú a viac trpia, keď ostanú nezamestnaní“.

Exkluzívny obsah Hospodárskych novín

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.