Po veľkej schizme, keď sa v roku 1054 od rímskokatolíckej cirkvi oddelila pravoslávna cirkev, prišlo ďalšie delenie začiatkom 16. storočia z Nemecka. K rozštiepeniu západných kresťanov na katolíkov a protestantov viedlo 95 téz proti zneužívaniu odpustkov, ktoré teológ, kazateľ a reformátor Martin Luther pribil 31. októbra 1517 na bránu chrámu vo Wittenbergu.
Tým sa začala reformácia, ktorá viedla k zakladaniu protestantských (či evanjelických) cirkví, ako je napríklad luteránska, baptistická či kalvinistická cirkev.
Slovo protestant pochádza z latinského slovesa protestor, ktoré znamená verejne dosvedčujem, vyhlasujem, priznávam sa. Ako „protestantes“ boli v roku 1529 označené kniežatá, ktoré predložili svoj nesúhlas so zákazom reformácie. Podľa toho sa prívrženci Luthera, a neskôr aj ďalší príslušníci evanjelických cirkví, označujú ako protestanti.
Zakladateľ protestantizmu, mních Martin Luther, ktorý uznával Jana Husa ako svojho priameho predchodcu, bol veľkou, ale aj kontroverznou postavou dejín. Ako profesor teológie radikálne tepal bezprávie v cirkvi, na druhej strane bol podľa historikov pomerne netolerantný a bol aj nezmieriteľným antisemitom.
Luther pritom nebol, na rozdiel od mnohých predošlých kritikov cirkvi, popravený. Za spochybňovanie pápežovej neomylnosti ho z cirkvi iba exkomunikovali. A nezomrel ako mučeník, ale ako vážený muž.
Do zásadného rozporu s cirkvou sa Luther dostal kritikou vtedy veľmi rozšírenej odpustkovej praxe. Odpustkami, získanými za finančnú protihodnotu, cirkev vtedy ponúkala možnosť nahradiť v živote nevykonané pokánia a vymazať tým tresty za hriechy, ktoré by človek musel podstúpiť v očistci. Konfliktným bodom sa stali odpustky, ktoré vyhlásil pápež Lev X. v roku 1515, aby získal peniaze na stavbu chrámu svätého Petra v Ríme.
Lutherových 95 téz napádalo najmä zneužívanie odpustkov. Žiadal zastavenie ich predaja, pretože sú iba falošnou zárukou spásy.
„Hlásatelia odpustkov blúdia, keď tvrdia, že pápežské odpustky oslobodzujú a zachraňujú človeka od všetkých trestov!“ napísal v jednej téze. Proti tejto praxi chcel uplatniť vlastné učenie o viere ako jedinom faktore vo veci spásy.
V ďalších sporoch poprel pápežský primát, tvrdil, že „cirkev je úplne skazená a zamorená, je príšernou spleťou zhýralostí, smiešností, samopaše a rúhačstva“. A tvrdil, že koncily sa môžu mýliť - napríklad ten kostnický sa mýlil v Husovom probléme. Luther sa tak postavil na čelo rozsiahlej opozície proti Rímu a stal sa národným hrdinom.
V pápežskej bule z júna 1520 bol obvinený z bludárstva. Reformátor túto bulu verejne vo Wittenbergu v decembri 1520 spálil, čím potvrdil, že je (ako ho zobrazila dobová protestantská kresba) „nemecký Herkules“.
Na sneme v roku 1521 mal Luther pred cisárom a šľachtou svoje učenie odvolať. Neodvolal, v Ríme nad ním bola vyhlásená kliatba a jeho spisy boli zakázané. Rozdelenie cirkvi tak bolo dokonané.
Zrovnoprávnenie katolíkov a luteránov nastalo až po augsburskom mieri v septembri 1555, čím bolo potvrdené konfesijné rozdelenie Nemecka. Už o päť rokov neskôr boli protestantské asi dve tretiny Nemecka, protestantstvo preniklo aj do Poľska, Uhorska, Čiech, rakúskych krajín či do Škandinávie.
Martin Luther odmietal úrad sväteného kňazstva, výsady kláštorného života a odložil svoj rehoľnícky odev. Na dôkaz svojho rozhodnutia sa v roku 1525 ako 42-ročný oženil s o šestnásť rokov mladšou rádovou sestrou Katharinou von Boraovou. Zo šiestich detí svojho otca prežili štyri.
Až do konca svojho života zostal Luther náboženským vodcom. Často vystupoval veľmi arogantne a stotožňoval seba i svoje dielo s božou vôľou. Útočné boli aj jeho knihy, napríklad Proti rímskemu pápežstvu, založenému od diabla (1545) či protižidovská Proti židom a ich lžiam (1542).
V tomto diele Luther, okrem iného, požadoval zákaz židovských bohoslužieb, zničenie ich modlitebných kníh, zabavenie majetku, zákaz požičiavať na úver a cestovať. K najextrémnejším požiadavkám patrila tá, aby boli zbúrané ich domy, vypálené synagógy a oni vypudení „do vlastnej krajiny k Jeruzalemu“. Podľa väčšiny historikov mali Lutherove protižidovské názory významný vplyv na rozvoj antisemitizmu v Nemecku v 20. storočí.
Kritický bol aj voči islamu, a to v čase, keď došlo k veľkej expanzii Osmanskej ríše do Európy (v roku 1526 Turci zvíťazili v bitke pri Moháči a obsadili časť Uhorska, o tri roky neskôr prvýkrát neúspešne obliehali Viedeň). Islam bol pre Luthera „hanebným“ náboženstvom a deformáciou kresťanstva.
Martin Luther sa narodil 10. novembra 1483 v rodine malého roľníka v Eislebene, do škôl chodil v Mansfelde, Magdeburgu a Eisenachu. V roku 1501 nastúpil na univerzitu v Erfurte, kde bol promovaný ako majster slobodných umení. Podľa otcovej vôle sa mal stať právnikom, to ale údajne zmenila búrka v júli 1505, počas ktorej sľúbil, že vstúpi do kláštora. Kňazské svätenie prijal u augustiniánov v Erfurte v apríli 1507. Potom Luther študoval teológiu vo Wittenbergu, kde sa stal doktorom teológie.
Jeho najvýznamnejším dielom sa stal nemecký preklad Biblie z roku 1535, ktorý mal veľký vplyv na zjednotenie a ďalší vývoj spisovnej nemčiny. Šíreniu jeho diela - len počas jeho života vyšlo takmer 800 spisov v 3 700 vydaniach - neobyčajne pomohla kníhtlač.
Martin Luther zomrel 18. februára 1546 v Eislebene vo veku 62 rokov.