V čase, keď jeho sláva neustále rástla sa šírili reči, že svoj neuveriteľný talent získal po zmluve so samotným diablom. Aj napriek neutíchajúcim legendám, Paganiniho umenie a virtuozita nepochádzali z pekla, ale z jeho usilovnosti a tvrdej práce. Nevytváral iba prekrásnu hudbu, mal aj schopnosti skvelého zabávača, ktorý si dokázal podmaniť publikum.
Niccolo Paganini sa narodil 27. októbra 1782 v talianskom Janove. Už od útleho veku bol svojím otcom Antoniom Paganinim vedený k hre na husliach. Hudobník často spomínal na nekonečné hodiny drilovania i fyzické tresty, ktoré nasledovali ak otec usúdil, že necvičí dosť pilne.
Ako trinásťročný odišiel študovať k slávnemu huslistovi Alessandrovi Rollovi. Keď ho Rollo počul hrať, poslal ho domov s odôvodnením, že ho už nemá čo naučiť.
Mladý Paganini si za krátky čas získal povesť najlepšieho huslistu v Taliansku. Avšak rýchly úspech nezvládal príliš dobre, začal piť a často sa oddával hazardu. Prehral dokonca i svoje husle, z čoho sa následne poučil a s hazardnými hrami úplne prestal.
Neskôr veľa cestoval a koncertoval po celom Taliansku i ďalších európskych krajinách. V rokoch 1805 až 1809 hrával u princeznej Elisy Baciocchi z Luccy, sestry Napoleona Bonaparte, ktorá z neho urobila dvorného huslistu a zároveň významnú osobnosť dvora. V tom čase Paganini zložil svoje životné a najťažšie dielo pre husle - 24 caprices. Po mnoho rokov nik iný okrem neho nebol schopný zahrať toto technicky mimoriadne náročné dielo.
Virtuóz koncertoval s úžasnou bravúrnosťou, ľahko zvládal aj extrémne rýchle tempá a používal v tom čase nie celkom obvyklé techniky. Paganiniho genialita pri hre na husle vyvolávala v čase jeho najväčšej slávy chýry, že sa spolčil s diablom. Tieto reči podporoval aj umelcov výzor – chýbali mu spodné zuby, tvár mal bledú a vyziabnutú a obliekal sa prevažne do čierneho.
Za jeho neobyčajným talentom však mohol do istej miery stáť Marfanov syndróm, ktorým údajne trpel. Postihnutý mal obzvlášť tenké prsty a pohyblivejšie kĺby ako obyčajní ľudia, čím by sa vysvetľovala Paganiniho mimoriadna rozťažnosť ruky.
Na vrchole kariéry sa hudobníkovi rapídne zhoršilo zdravie. Trpel mnohými chorobami, vrátane tuberkulózy hrtana a syfilisu, napriek tomu sa až do svojej smrti intenzívne venoval hudobnej činnosti.
Niccolo Paganini zomrel 27. mája 1840 vo francúzskom Nice vo veku 57 rokov. Synovi Achillovi zanechal po sebe obrovský majetok vrátane cennej zbierky huslí od známych husľových majstrov.