Kolumbovo prvenstvo pri objave Ameriky má háčik, no jeho význam je väčší

Dnes je to práve 525 rokov, čo janovský moreplavec v službách španielskej koruny Krištof Kolumbus pristál s loďami Santa Maria, Pinta a Niña pri ostrove, ktorý domorodci volali Guanahani. Nazval ho San Salvador a 12. október 1492 tak považujeme za deň, keď bol Európanmi objavený americký kontinent.

Lenže Kolumbus nebol prvým Európanom, ktorý vstúpil na pôdu Ameriky. Už v roku 1000 tam zo starého kontinentu prišli Vikingovia, konkrétne Leif Eriksson. Otázkou teda je, čo by sme mali tento rok oslavovať. Kolumbových 525 rokov, alebo Erikssonových 1 017? Odpoveď ale nie je jednoznačná. Hoci to tak možno nevyzerá, nejde o to isté.

Národ odvážnych moreplavcov

Historikov Vikingovia dodnes vzrušujú, a tak o nich všeličo vieme. Statní svetlovlasí chlapíci prichádzajúci zo severu desili prímorské oblasti Európy od konca prvého tisícročia. Brázdili vody pozdĺž ich brehov, vraždili, znásilňovali, plienili.

Vďaka dobre konštruovaný, rýchlym a štíhlym lodiam nazývaným drakary sa objavovali nečakane, dobýjali nielen Írsko, Britániu, Island, ale okolo Francúzska, Portugalska a Španielska sa dostali dolu na juh, preplávali dokonca Gibraltárskym prielivom a Stredozemným morom až na Sicíliu.

Paradoxne tento postrach Európy žil doma na severe medzi sebou v mieri a žiadne rozbroje sa tam netrpeli. Keď teda istý Erik, pre svoje hrdzavé vlasy prezývaný Červený, zabil pri hádke dedinčana, zhromaždenie vikingských náčelníkov ho vyzvalo, aby ich škandinávsku krajinu opustil.

Divoký Erik odišiel inam, ale opäť zabíjal, a tak musel putovať do ďalšieho vyhnanstva. Zamieril na Island, lenže aj tam zákaz dostihol, a tak vyplával búrlivými vodami oceánu ďalej na západ.

Takto si predstavoval pioniersku plavbu Leifa Erikssona k americkým brehom na obraze z konca 19. storočia nórsky maliar Christian Krohg.
Takto si predstavoval pioniersku plavbu Leifa Erikssona k americkým brehom na obraze z konca 19. storočia nórsky maliar Christian Krohg.
Zdroj: Wikimedia Commons

​​Po niekoľkých dňoch dorazil k pohostinným brehom, územie nazval Grönland, čiže Zelená krajina, a na ostrove, ktorý my dnes voláme Grónsko, sa usadil. Založil mesto a do pôvodnej vlasti vyslal lode, aby oznámil, že Zelená krajina čaká na nových osadníkov.

Vikingovia nevydržali

Medzi tými, ktorí sa dali zlákať, bol aj obchodník Bjarni Herjólfsson. Lenže jeho loď sa dostala do hmly, brehy Grónska minula a vlny ju odniesli ďalej. Keď sa potom biely závoj rozplynul, posádka zbadala v diaľke obrysy pevniny. Bjarni však na ňu v tej chvíli nebol zvedavý, rýchlo loď otočil a dorazil do vytúženého Grónska.

Jeho rozprávanie grónskych osadníkov veľmi vzrušilo, konkrétne syna Erika Červeného - mladého Leifa Erikssona.

Prvý pokus sa mu nepodaril, lenže presvedčenie, že Bjarniho neznáma krajina existuje, ho na more hnalo znova. Začal múdro: putoval okolo grónskych brehov na sever, a až keď na západe zbadal tmavý obrys, ktorý mohol signalizovať hľadanú pevninu, zamieril k nemu.

Zo začiatku plávali pozdĺž ľadovcových polí, až konečne uvideli kamenný, nehostinný breh a nazvali ho Helluland, Krajina kameňov. Ďalšie pobrežie, ku ktorému sa priblížili, už vyzeralo lepšie, pomenovali ho Markland čiže Krajina lesov.

Krajina vína

A potom konečne pristáli. Na mieste, ktoré hýrilo šťavnatou zeleňou vystúpili na breh. Strávili tam len krátky čas, ale jeden z mužov z posádky stihol zájsť hlbšie do vnútrozemia, a keď sa znovu vynoril, tvrdil, že sa tam najedol hrozna. A tak toto územie nazvali Vinland – Krajina vína.

Po návrate do Grónska inšpiroval Leifov zážitok jeho brata Thorwalda. Odplával do Vinlandu, vylodil sa, založil osadu, tri roky tam žil, dokonca sa mu narodilo dieťa, ale keď v bojoch s domorodcami zahynul, jeho kolegovia sa vrátili domov. Ani ďalšie pokusy Vikingov obsadiť nový kontinent nevyšli, a tak z jeho histórie vymizli.

Socha Leifa Erikssona pred budovou Kapitolu v Minnesote.
Socha Leifa Erikssona pred budovou Kapitolu v Minnesote.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Ale príbeh Červeného Erika a jeho synov Leifa a Thorwalda zachovali ságy, odovzdávané z generácie na generáciu. Ich pravdepodobnosť historici preverovali a zdá sa, že reálny základ majú, i keď veľa otázok pretrváva.

Je snáď Helluland dnešný Baffinov ostrov a lesnatý Markland dnešný južný Labrador? Bol naozaj Vinland dnešný Newfoundland? Práve tam totiž v roku 1960 archeológovia objavili zvyšky typického vikingského sídliska z 11. storočia, vrátane kováčne a prístreškov pre lode.

Zrejme teda nemôžeme pochybovať, že Vikingovia boli prví, ale Krištofovi Kolumbovi predsa len patria väčšie zásluhy o prepojenie sveta.

Pravda, Severania pristáli na severu, Kolumbus v Strednej Amerike. Lenže na rozdiel od nich Európe cestu na nový kontinent naozaj otvoril, i keď v jeho časoch to malo dosť krutú podobu.

Aká sláva teda Vikingom zostáva? Prinajmenšom obdiv za odvahu, s ktorou preplávali Severným ľadovým oceánom. Za moreplaveckú zručnosť v časoch, keď mohli čítať iba znamenia prírody, správanie vtákov a rýb, a pohyb hviezd a Slnka na oblohe. Na ich meranie im museli stačiť zárezy stupnice na primitívnom drevenom slnečnom kompase. Napriek tomu dorazili tam, kam chceli. A takmer päťsto rokov pred Kolumbom.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.