Prvú vzducholoď poháňal parný stroj, jej vynálezca ňou pochybovačom vytrel zrak

Obyvatelia Paríža žasli, keď sa im 24. septembra 1852 nad hlavy vzniesla prvá motorová riaditeľná vzducholoď. Jej pilotom a zároveň konštruktérom bol, v tom čase 27-ročný, Francúz Henri Giffard.

V stroji, ktorý sám postavil, preletel 27 kilometrov z parížskeho Place de l'Etoile cez Versailles do Élancourtu neďaleko Trappes pri priemernej cestovnej rychlosti osem kilometrov za hodinu.

Pohon vzducholode zabezpečoval 45 kilogramov ťažký parný stroj, ktorý otáčal trojlistovú vrtuľu. Motor bol umiestnený na nosníku, kde počas letu stál aj Giffard. Svoju loď riadil cez nastaviteľný kýl, čo bola vlastne zvislá trojuholníková plachta na zadnej časti.

Premiérový let vzducholode trval asi tri hodiny a Giffard ňou letel iba jedným smerom. Motor totiž nebol dostatočne výkonný aby mu umožnil lietať proti vetru, takže sa z Élancourtu do Paríža rovnakým spôsobom nemohol vrátiť. Dokázal však s loďou manévrovať, mohol meniť smer, čím dokázal vtedajším pochybovačom, že vzducholoď môže byť riaditeľná a jej let tým pádom kontrolovaný.

V roku 1863 Henriho Giffarda, ktorý sa ako technik zaoberal najmä zdokonaľovaním parných rušňov, ocenili Radom čestnej légie. S pribúdajúcim vekom sa mu ale čoraz viac zhoršoval zrak až takmer úplne oslepol a ako 57-ročný kvôli tomu spáchal samovraždu. Celý svoj majetok venoval na humanitárne a vedecké účely. Giffard je jedným zo 72 významných mužov, ktorých meno je zapísané na Eiffelovej veži.

Až v roku 1898, teda 46 rokov od jeho premiérového letu, sa Brazílčanovi Santos-Dumontovi podarilo postaviť a prakticky vyskúšať prvú prakticky použiteľnú vzducholoď s benzínovým motorom. Zlatý vek riaditeľných vzducholodí, pro zrode ktorého stzále legendárny gróf Zeppelin, sa skončil v roku 1937 tragickým požiarom kolosu Hindenburg.