Justičný omyl, ktorého obeťou sa stal pred 125 rokmi Alfred Dreyfus, polarizovala spoločnosť a destabilizovala francúzsku Tretiu republiku.
„V tej dobe sa viac počúvalo, ako písalo, memorovali sa latinské veršíky, využívali sa mnemotechnické pomôcky. Žiaci si cibrili pamäť, nebolo to ako teraz, že si všetko vygúglime na internete,“ hovorí o vzdelávaní v stredoveku historička Miriam Hlavačková.
Dnes – keď sex už dávno nie je tabu – to pôsobí úsmevne. V predminulom storočí však vzbudil rozruch nový postup amerického lekára Georgea H. Taylora pri liečbe hystérie u žien. A aby bola jeho „panvová masáž“ (my by sme dnes povedali masturbácia) účinnejšia, pred 150 rokmi na to zostrojil pomôcku – historicky prvý vibrátor. Poháňala ho para!
„Pri každej udalosti existujú minimálne dva uhly pohľadu a záleží tiež na tom, aký postoj mal k udalosti historik, ktorý ju opísal pre ďalšie generácie,“ hovorí historik Branislav Kovár.
Ak by pred 190 rokmi, keď prišli do Francúzska, kde mali podstúpiť operáciu, dopadli veci inak, ich život mohol byť normálny. Po takom túžili. Chang a Eng Bunkerovci sa narodili v roku 1811 v Siame, dnešnom Thajsku, a hoci aj pred nimi a po nich prišli na svet stovky rôzne spojených súrodencov, práve oni dali meno dramatickému spojeniu dvoch bytostí – siamské dvojičky.
Honby na čarodejnice nie sú len záležitosťou raného novoveku, ale desivou metaforou pomstivosti, ktorá v rôznych podobách pretrvala dodnes. Kde sa tento zvyk vzal? Čo k upaľovaniu nevinných žien viedlo? Hľadanie vinníkov za katastrofy a vlastné neúspechy? Strach z mágie? Nenávisť k inakosti? Davová psychóza?
„Stredoveká spoločnosť bola mäsožravá až tak, že sa nám to z dnešného pohľadu zdá byť nepochopiteľné. Jeden človek zjedol priemerne asi sto kilogramov mäsa ročne a jedli ho všetci, aj poddaní. Keď sa hovorí o veľkom hlade, tak to znamená, že nebol chlieb, ale mäso ľudia mali,“ hovorí historička Daniela Dvořáková.
Africký rodák Sengbe Pieh známy ako Joseph Cinque sa pred 180 rokmi postavil bielym otrokárom, spolu s ďalšími povstalcami ich podrezal a na ich lodi sa pokúsil dostať cez oceán späť domov. Ako nakoniec novodobý Spartakus dopadol? A čo ho spája so šiestym americkým prezidentom?
Prvá loď s africkými otrokmi priplávala do amerického Jamestownu pred 400 rokmi.
Mnohí Francúzi ho dodnes považujú za najväčšieho z nich, pritom tento nevysoký, o to však ambicióznejší muž, ktorý sa narodil pred 250 rokmi, bol synom talianskych rodičov a keď prišiel do Paríža študovať na vojenskú školu, nevedel ani poriadne po francúzsky.
