Koniec 19. a začiatok 20. storočia sa v kontinentálnej Európe niesol v znamení dominantného postavenia Nemeckého cisárstva. Jeho vznik slávnostne vyhlásili pred 150 rokmi.
Na našom území žili Kelti asi o dve storočia dlhšie ako v okolitých krajinách. A najdlhšie sa udržali práve tí, ktorí žili v horách severného Slovenska.
Pozadie udalosti, ku ktorej došlo pred 1 220 rokmi v Chráme svätého Petra a ktorá významne ovplyvnila európske dejiny, je dodnes predmetom špekulácií. Isté je jedno – Karol Veľký prišiel na vianočnú bohoslužbu ako franský kráľ a odišiel z nej ako rímsky cisár. A vraj to nečakal.
„Ľudia si predstavujú pád civilizácie ako skazu, po ktorej zostanú len ruiny. Kolapsy však – až na výnimky – nepriniesli definitívny koniec danej civilizácie,“ hovorí archeológ a historik Branislav Kovár, autor knihy Sila zániku, v ktorej približuje, prečo niektoré civilizácie padajú ako pieskové hrady. V dôsledku čoho zanikol svet Mayov? Hrozí skaza aj našej spoločnosti? Ktoré civilizácie kolaps zvládli a čo im pomohlo prežiť?
Dodnes ide o jediné známe vyobrazenie historického Prešporka, ktoré sa nachádza v západnej Európe, vraví v rozhovore pre HN archeologička a historička Ivana Kvetánová o maľbe, ktorá už 455 rokov zdobí nádvorie paláca Palazzo Vecchio vo Florencii, niekdajšieho sídla rodu Mediciovcov.
Ako osloboditeľa ho v Latinskej Amerike velebili už počas života a jeho kult a adorácia tam dodnes dosahujú nepredstaviteľné rozmery. Pred 190 rokmi pritom Simón Bolívar umieral s pocitom, že ho ľudia nepochopili, a krajinu, ktorej vybojoval nezávislosť, chcel opustiť.
Archívy vo Vatikáne ponúkajú živé svedectvá o tom, ako naši predkovia žili, akí boli, prečo sa z územia dnešného Slovenska vydávali na dlhú cestu cez Alpy a Dolomity do Vatikánu, aby dostali rozhrešenie. Historička Daniela Dvořáková chodí do vatikánskych archívov bádať a hovorí, že taký pestrý obraz stredovekej spoločnosti poskytuje iba máloktorý iný archív. Nájdeme v nich údaje o kráľoch, ale aj úplne obyčajných ľuďoch, ktorí sem prišli hľadať odpustenie hriechov či povolenie vydať sa na púť do Jeruzalema. Prečo boli archívy tajné a z čoho sa spovedali hriešnici?
Friedrich Engels, ktorý sa narodil pred 200 rokmi, patril k najvzdelanejším mužom svojej doby.
Kedy sa presne narodil a kedy zomrel, nie je jasné. Výpočty historikov najčastejšie uvádzajú ako dátum jeho smrti rok 480 pred naším letopočtom. V tomto roku je to teda 2 500 rokov, čo odišiel jeden z najväčších a najzáhadnejších filozofov antickej éry – temný Hérakleitos z maloázijského Efezu.
Celý život bojoval s nepriazňou osudu. Musel čeliť osobným drámam, nepochopeniu súčasníkov pre jeho objavy, aj chudobe. Johannes Kepler, ktorý zomrel pred 390 rokmi, sa napriek tomu zapísal do dejín ako jeden z najväčších učencov a jeho dielo zmenilo svet.
