„Bol to krvavý rúhač a oplzlý kronikár najhroznejšieho snívania, aké kedy lomcovalo démonmi v horúčkach. Nedotýkajte sa jeho kníh, zabili by ste svoj spánok,“ napísal francúzsky spisovateľ Jules Janin vo svojej knihe Markíz de Sade. Muž, ktorého takto charakterizoval, sa narodil pred 280 rokmi.
Keby dostal guľku do srdca o pár sekúnd neskôr, nemal by dnes v americkom Massachusetts sochu a jeho meno by nikto nepoznal. Pred 245 rokmi sa však farmár Isaac Davis stal historicky prvou obeťou americkej vojny za nezávislosť, na ktorej konci bol vznik dnes najmocnejšej krajiny sveta.
Zomrel pred 130 rokmi. Pre znetvoreného Josepha Careyho Merricka, ktorý trpel nielen závažnou chorobou, ale aj celoživotnými ústrkmi a ponižovaním, to možno bolo vyslobodenie. I keď... našiel aj dobrých priateľov, napríklad chirurga Fredericka Trevesa.
Používame ich v bežnej reči, no často ani netušíme, aký je pôvod jednotlivých slov, prirovnaní alebo porekadiel. Niekedy je ich história zaujímavá, a dokonca zábavná. Viete, vďaka ktorému Slovákovi hovoria aj Nemci o husárskom kúsku? Prečo niektorí jazdia „ako širón“, odkiaľ k nám prišiel maglajz a ktorý grázel ako prvý dostal világoš?
James Cook viedol tri veľké námorné výpravy a už pri prvej z nich objavil pred 250 rokmi Austráliu.
Mnohí Američania ho považujú za najlepšieho prezidenta, akého kedy mali. S jeho menom sa spája zrušenie otroctva i boj za jednotu krajiny, ktorý mal podobu krvavej občianskej vojny. Pred 155 rokmi, len pár dní po jej skončení, sa však Abraham Lincoln stal obeťou atentátu.
Po stáročia sa tradovalo, že Európan, ktorý ako prvý objavil Ameriku, bol taliansky moreplavec Krištof Kolumbus. Až pomerne nedávno sa podarilo dokázať, že ho o päť storočí predbehol rodák z Islandu Leif Erikson, zvaný Šťastný. Zomrel pred tisíc rokmi, niekedy v roku 1020.
Aby sme si vážili ľudové zvyky a dodržiavali ich, musíme najskôr poznať ich zmysel. Inak si tradície našich predkov poriadne pokrivíme. Etnologička Katarína Nádaská tvrdí, že napriek veľkým zmenám, ktorým podliehajú aj veľkonočné zvyky, je unikátne, že na území Slovenska sa šibe a polieva už vyše dvetisíc rokov. Prečo už takmer nemáme žiadne typické veľkonočné jedlo? Pretože sme rozmaznaní a celý rok jeme všetko, na čo si len spomenieme.
Historici zo Slovenskej akadémie vied opísali, ako vyzeral život v čase morovej epidémie.
Začali sa síce používať až na konci 19. storočia a až s prvou svetovou vojnou nastal ich dejinný čas, história ponoriek sa však začína oveľa skôr. Prví ľudia sa pod hladinou prešli v uzavretej lodi už pred 400 rokmi. V tej lodi bol s nimi aj jej konštruktér Cornelis Drebbel.
