Ťažké rozhodnutie Walta Disneyho: Z kultového filmu musel vystrihnúť najobľúbenejšiu scénu

Na začiatku bol chlapec zo skromných pomerov, no šikovný a neoblomný, na konci vážený a úspechmi ovenčený muž, stojaci na čele obrovského zábavného impéria. Spoločnosť, ktorú založil, patrí dlhodobo medzi najväčšie svetové mediálne konglomeráty s ročným obratom desiatok miliárd dolárov. „Nenakrúcam filmy preto, aby som zarábal peniaze. Zarábam peniaze, aby som mohol nakrúcať viac filmov,“ povedal raz Walt Disney.

Počas života stál ako producent pri vzniku 656 filmov, ako herec sa objavil v 124 snímkach, 114 ich režíroval a získal dovedna 26 Oscarov. V prvom rade však dal svetu filmových hrdinov, ktorých milujú celé generácie. Niektoré z nich prepisovali dejiny kinematografie a zábavy, rovnako, ako on sám.

Oklamal a išiel na front

Vyšiel zo skromných pomerov, jeho otec Elias, po predkoch Ír, sa do Spojených štátov prisťahoval z Kanady. Ako zlatokop veľa šťastia nemal, a tak si na živobytie zarábal raz ako tesár, potom na železnici, neskôr na farme, či v továrni na želé. V Amerike sa zoznámil s Florou Callovou, zobrali sa a postupne priviedli na svet štyroch synov a jednu dcéru. Walt sa im narodil 5. decembra 1901 v Chicagu ako štvrté dieťa.

Disneyovci síce netreli biedu, no peňazí v rodine nikdy nebolo nazvyš, a preto ich otec len ťažko púšťal z rúk. A tak si Walt, rovnako ako jeho súrodenci, musel odmalička zvykať na tvrdú prácu. Popri tom si privyrábal kreslením. Talent sa uňho objavil už v ranom detstve a postupne ho rozvíjal návštevami výtvarných kurzov. Otec v tom ale nevidel perspektívu a syna chcel vidieť predovšetkým pri „normálnej“ práci. Napätie sa medzi nimi stupňovalo a v šestnástich sa mladý muž rodičovskej autorite vzbúril. Vzdor ho priviedol až do armádneho regrutačného strediska. Keďže sa krátko predtým Spojené štáty zapojili do prvej svetovej vojny a vysielali svoje ozbrojené sily na európsky front, Walt si zaumienil, že si oblečie unifomu a pôjde tam tiež bojovať. Vojaci ho však vypoklonkovali, na vstup do armády bol primladý. Skúsil to teda cez Červený kríž, tam oklamal o svojom veku a o niekoľko týždňov už vo Francúzsku riadil frontovú sanitku.

Disneyho doklady s nepravdivým dátumom narodenia. Vďaka tomuto klamstvu sa dostal na front.
Disneyho doklady s nepravdivým dátumom narodenia. Vďaka tomuto klamstvu sa dostal na front.
Zdroj: waltdisney.com

​​Domov sa vrátil v roku 1919 a spor s otcom ohľadne jeho budúcnosti sa obnovil. Walt sa teda rozhodol definitívne postaviť na vlastné nohy. Odišiel do Kansas City a zamestnal sa ako karikaturista v jednej miestnej redakcii. Lenže už onedlho objavil niečo úplne iné. Starší brat Roy, ktorý pracoval v banke a mal rôzne kontakty, mu vybavil miesto v štúdiu Pesmen-Rubin Art. A práve toto zamestnanie ho definitívne nasmerovalo k tomu, čím sa neskôr preslávil. V štúdiu, kde kreslil karikatúry a reklamy, vôbec prvýkrát na vlastné oči videl, ako sa vyrába animovaný film (išlo o reklamu) a navyše sa tam spriatelil s karikaturistom Ubom Iwerksom. Slovo dalo slovo a keď im v Pesmen-Rubin Art obom vypršali zmluvy, rozhodli sa odísť a založiť si vlastné štúdio.

Podcenil autorské práva

Ako to však býva, mladícke ideály dostali veľmi rýchlo na frak a spoločná firma Iwerks-Disney Commercial Artist zakrátko skončila. Nerozišli sa ale nadlho. Ich cesty sa opäť spojili v spoločnosti Kansas City Film Ad Company. Tam začal Walt experimentovať s animáciou a v miestnom kine onedlho uviedol svoje prvé krátke kreslené filmy. Mali úspech, čo ho namaškrtilo a založil si vlastné animačné štúdio. Finančne ho však neutiahol a zbankrotoval. „Keď to nejde tu, pôjde to inde,“ povedal si, zbalil kufre a spolu s bratom Royom, ktorý mal obchodného ducha, odišli do Hollywoodu. Písal sa rok 1923.

Do rozmáhajúceho sa centra filmového priemyslu si nepriniesol iba nadšenie a hlavu plnú nápadov, ale aj rozpracovaný trikový seriál, na ktorom robili spolu s Iwerksom. Ten ho zakrátko do Hollywoodu nasledoval. Seriál Alice Comedies, postavený na známych príbehoch Alenky v ríši divov, v ktorom skombinoval živú herečku s kresleným prostredím, zožal u divákov obrovský úspech. Disney v tom čase robil všetko sám. Písal príbehy, kreslil, stál za kamerou, aj režíroval. No a samozrejme vymýšľal. Nielen nové príbehy, ale aj postavičky. Tie už mali byť kreslené a zo zvieracej ríše.

Walt Disney (vpravo) s Ubom Iwerksom.
Walt Disney (vpravo) s Ubom Iwerksom.
Zdroj: Pinterest

​​Seriál o králikovi Oswaldovi divákov okamžite zaujal, Disneymu ale veľa šťastia nepriniesol. Podcenil totiž otázku autorských práv, ktoré získala distribučná firma a spoločnosti Disney sa ich podarilo nadobudnúť späť až po 78 rokoch. Walt sa z tejto chyby poučil a pri ďalších hrdinoch sa mu už nič podobné nestalo.

Urobil to, čo nik pred ním

Potreboval teda nového kresleného hrdinu, ktorý by Oswalda nahradil a spolu s Iwerksom ho čoskoro aj uviedli do života. Mickey Mouse, alebo ak chcete Myšiak Mickey, mal premiéru v roku 1928 v krátkometrážnom animovanom filme. Najprv v nemom, už druhý príbeh bol však zvukový a Mickeymu, ku ktorému postupne pribúdali ďalší hrdinovia, ako pes Pluto, káčer Donald či myšička Minnie, prepožičal hlas práve Walt Disney.

Jeho animované snímky a kreslené filmové postavičky popularitou onedlho zatienili všetky ostatné a v priebehu šiestich rokov získal sedem Oscarov. Všetky za krátkometrážne snímky. Ale čo tak posunúť hranice ďalej a urobiť aj celovečerný animovaný film?

Keď s takýmto nápadom Disney v roku 1934 prišiel, okolie sa mu to snažilo vyhovoriť. On ale išiel tvrdohlavo za svojou predstavou. Investoval do kvalitnejšieho vybavenia štúdií, do práce zapojil stovky kresličov a technikov, ktorí vytvorili desaťtisíce obrázkov. Po takmer troch rokoch, v decembri 1937, bol výsledok na svete – prvý celovečerný kreslený film Snehulienka a sedem trpaslíkov.

Ešte počas jeho výroby musel Walt urobiť nejedno ťažké rozhodnutie. Chcel, aby bol film naozaj dokonalý, a tak musel obetovať scény, ktoré príbehu nepomáhali. Najťažšie sa vraj lúčil so sekvenciu, v ktorej trpaslíci sedia za stolom a jedia polievku. Obetoval ju napriek tomu, že bola jednou z jeho najobľúbenejších a jej výroba trvala rok a pol.

Jednu zo svojich najobľúbenejších scén musel Disney z filmu o Snehulienke vyhodiť.
Jednu zo svojich najobľúbenejších scén musel Disney z filmu o Snehulienke vyhodiť.
Zdroj: waltdisney.com

​​Úspech Snehulienky bol nakoniec skutočne kolosálny. Rozprávka sa stala divácky najúspešnejším filmom roka, zarobila na tú dobu nevídaných 8 miliónov dolárov a pri udeľovaní cien Americkej filmovej akadémie v roku 1939 si za ňu Disney odniesol Oscara za najlepší celovečerný film. Cena bola síce jedna, ale sošiek hneď osem – jedna v normálnej veľkosti a sedem trpasličích. Aj tento výnimočný krok Akadémie bol dôkazom, že išlo vskutku o mimoriadne dielo.

Obrovský úspech Disneyho naštartoval a v jeho štúdiu postupne vznikali ďalšie celovečerné animované filmy – Pinocchio, Dumbo, Popoluška, Šípková Ruženka, Alenka v ríši divov, Peter Pan,... Zisky rástli a jeho továreň na zábavu mohutnela. Sem-tam sa pritrafilo, že vznikol aj nejaký ten prepadák, úspechy väčšiny ďalších snímok ale takéto prípady zatieňovali.

Zarába miliardy

Spoločnosť Walt Disney Company je z pohľadu príjmov (za minulý rok  55,6 miliárd dolárov) dlhodobo jedným najväčších mediálnych konglomerátov na svete. Plynú do nej zisky nielen z animovaných a hraných filmov, televíznych programov, vydávania hudby, kníh, či časopisov, ale aj zo známych zábavných parkov.

​Táto myšlienka sa vo Waltovej hlave zrodila ešte v štyridsiatych rokoch. Pôvodne malo ísť o zábavný park pre jeho zamestnancov a ich rodinných príslušníkov. Postupne nápad rozvíjal a v júli 1955 otvoril pri kalifornskom Anaheime prvý Disneyland, v ktorom návštevníci našli nielen všetky obľúbené postavičky, oživené a v životnej i nadživotnej veľkosti, ale aj celý ich rozprávkový svet.

„Vitajte všetci, ktorí ste prišli sem, na toto radostné miesto. Disneyland je vaša krajina, tu si môžete zaspomínať na detstvo. Disneyland je určený pre ideály, sny a skutočnosti, ktoré Amerika ponúka, s nádejou, že sa stane zdrojom radosti a inšpirácie pre celý svet,“ povedal Walt Disney pri jeho sprístupnení. Hneď v prvý deň prešlo bránami parku približne 30-tisíc návštevníkov a za viac ako polstoročie ho navštívilo vyše 515 miliónov ľudí. Okrem neho dnes funguje ďalších päť takýchto zábavných rezortov – v Orlande na Floride, v Tokiu, v Paríži, v Hong Kongu a najnovší otvorili vlani v Šanghaji.

Rýchly koniec

Na to, aký bol úspešný filmový producent Walt Disney v súkromí, sú rôzne názory. Po otcovi vraj síce zdedil sporovlivosť, zároveň bol ale aj veľký filantrop. Niektorí zamestnanci nedokázali na jeho adresu povedať krivého slova, iní spomínali, že po úspechu Snehulienky a s ním spojeným rastom ziskov sa stal namyslený. Na čom sa ale zhodujú všetci, čo ho bližšie poznali, bol harmonický rodinný život.

Viac než štyridsať rokov prežil Walt po boku jednej ženy. Lillian Marie Boundsovú spoznal v roku 1925, keď ju zamestnal ako kresličku vo svojom štúdiu. Zakrátko sa zblížili a ešte v tom istom roku sa z nej stala pani Disneyová. Mali spolu jednu dcéru, Diane Marie, ktorá sa im narodila v roku 1933 a druhé dievčatko, Sharon Mae, si o tri roky neskôr adoptovali.

Zdroj: waltdisney.com

​Strýko Walt, ako ho najmä malí americkí diváci prezývali, sa napokon z tohto sveta pobral veľmi rýchlo. V roku 1966 mu lekári v rámci predoperačného vyšetrenia (chcel podstúpiť operáciu krku, ktorý si dávnejšie zranil) diagnostikovali nádor na ľavom pľúcnom laloku. Ako sa ukázalo, bol zhubný, rozšíril sa na celú ľavú stranu pľúc a hoci ju Waltovi Disneymu odobrali a absolvoval niekoľko chemoterapií, koniec bol neodvratný. Posledný novembrový deň vo svojom dome odpadol, sanitka ho previezla do nemocnice a tam 15. decembra 1966, iba desať dní po svojich 65. narodeninách, zomrel na zlyhanie krvného obehu, spôsobeného rakovinou pľúc.