Rozporuplný prvý prezident Ruska

Tento mesiac ubehlo 30 rokov od chvíle, keď sa Boris Jeľcin stal ruským prezidentom. Kontroverzný líder bol na ruské pomery demokratickým politikom, ktorému sa však nepodarilo previesť svoju krajinu jedným z najzložitejších období jej histórie. Jeho nástupca Vladimir Putin povedal, že rozpad Sovietskeho zväzu bol najväčšou geopolitickou katastrofou 20. storočia a Boris Jeľcin bol jedným z tých, ktorí sa na nej podieľali.

Na začiatku 90. rokov bol milovanou postavou ruskej politiky. Na to, čo prišlo do Ruska v nasledujúcich rokoch, však nemohol byť pripravený nikto. Krajina zažila kapitalistickú terapiu šokom. Prezident bol známy svojimi alkoholovými excesmi a jeho vzťahy s oligarchami narobili v krajine chaos. Nový ekonomický systém zbúral istoty centrálne plánovaného hospodárstva. Ekonomická kríza rozobrala superveľmoc a urobila z nej chudobnú krajinu, ktorej hrdí občania žili v neistote, bez výplat či dôchodkov a v nedostatku jedla. Jeľcinovo vedenie štátu napokon vydláždilo cestu k moci Vladimirovi Putinovi, z ktorého je dnes autokrat.

Boris Jeľcin by tento rok vo februári oslávil 90 rokov. Bol prezidentom v období veľkých a bolestivých zmien, v čase, keď sa budoval nový základ krajiny. Úrad zastával v rokoch 1991 až 1999. Aj po strate zväzových socialistických republík bolo Rusko stále najväčšou krajinou na svete. Sovietsky zväz bol superveľmoc, ktorá ešte pred pár rokmi diktovala svetu. Teraz však Rusi hladovali.

Z nepriateľa ľudu sa stal komunista
Malý Boris sa narodil 1. februára 1931 v uralskej dedinke Butka vo Sverdlovskej oblasti do rodiny bývalých kulakov. Tak sa označovali bohatí roľníci z čias cárskeho Ruska, ktorí sa po Októbrovej revolúcii stali nepriateľmi ľudu a obeťami boľševikov. V takzvanom násilnom procese raskuláčivania bola táto trieda prenasledovaná a likvidovaná. Ako vo svojich memoároch spomína sám Jeľcin, jeho otec sa pred boľševikmi najviac previnil tým, že bol pracovitý a vďaka svojej tvrdej práci mal kone, dobytok, mlyny a pôdu. Sovietska moc však mala rada skromných, nenápadných, takých, čo nevytŕčajú. Nemala záujem o sebestačných a silných jedincov. Potrebovala, aby od nej boli ľudia závislí.

V roku 1930 komunisti rodinu vysťahovali, deda zbavili občianskych práv. Otca robotníka v roku 1934 odsúdili za protisovietsku činnosť a poslali na tri roky do pracovno-nápravného tábora – gulagu. Svoj trest za vykonštruovaný zločin si odpracoval na stavbe kanála Moskva – Volga.

Otec sa pre dobré pracovné výsledky vrátil k rodine predčasne, po dva a pol roku, a spolu sa presťahovali do mesta Berezniki v Permskej oblasti. Tam Boris vyrastal a chodil do školy. Nebol najlepším žiakom, vraj mal problémy so správaním a často sa púšťal do bitiek. V siedmej triede sa postavil proti svojej triednej učiteľke, ktorá svojich žiakov bila a nútila ich pracovať u seba doma. Dôsle

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.