Belgický kráľ Leopold II. napáchal v Kongu zverstvá, ktoré sa vymykali aj z vtedajších koloniálnych noriem.archív, Wikimedia Commons
StoryEditor

Čo Európa historicky dlhuje Afrike?

08.07.2021, 00:00
Otrokárstvo, drancovanie surovín a zabíjanie pôvodného obyvateľstva – Európania napáchali v Afrike obrovské zločiny, no občas sa nájde aj niečo pozitívne. Tentoraz je to vakcína proti koronavírusu, ktorá vznikla práve vďaka kolonializmu a má potenciál zachrániť práve chudobné časti sveta, ako je Afrika.

Africký kontinent je známy svojou chudobou. Málokto si však úplne uvedomuje príčiny enormnej chudoby. Jedným z najhorších príkladov vykorisťovania Afriky bola vláda belgického kráľa Leopolda II. nad Kongom. Tá bola príliš krutá už aj na pomery i tak krutej politiky kolonializmu. Leopoldova túžba po bohatstve a moci zabila alebo doživotne zmrzačila milióny Konžanov. Smutným paradoxom dnes je, že napriek tomu jeho aktivity položili základy výskumu, ktorý dal svetu aj niečo pozitívne – vakcínu, ktorá môže zachraňovať životy po celom svete a má potenciál zachrániť práve jeho chudobné časti, akou je Afrika a africké Kongo.

Kolonialisti prišli do Afriky, vzali všetko, čo mohli, a pretrhali existujúce spoločenské väzby. Okrem obrovského množstva surovín ukradli či zabili nespočítateľné množstvo ľudí. S týmito násilnými činmi prišla fragmentácia spoločnosti. Pohľad na súčasnú Afriku plnú konfliktov môže u niekoho vytvárať povrchný dojem, že Afrika bola vždy kontinentom nepoučiteľných divochov. Jednou z príčin konfliktov je však práve deštrukcia tamojších spoločností, ktorá prišla s kolonizáciou. Či už kolonisti využívali formu priamej alebo nepriamej vlády, vyberali si lojálne a jednoducho ovládateľné etnické skupiny, ktorým potom umožnili vládnuť ostatným. Stratégiou rozdeľuj a panuj postavili proti sebe národy a vytvorili krivdy také hlboké, že si ich nedokážu odpustiť dodnes.

Wikimedia Commons

​Cudzie mocnosti si pri kolonizovaní Afriky rozkrájali kontinent ako koláč a pri procese dekolonizácie vytvorili desiatky umelých štátov. Afričania nemali slovo pri ich tvorbe pred kolonizáciou ani počas dekolonizácie. Vznikli narysovaním čiar na stoloch odchádzajúcich koloniálnych pánov. Nehľadiac pritom na prastaré kmeňové hranice a spoločenské či náboženské rozmiestnenie etník a kultúr, zasiali tak aj pri svojom odchode dôvody na vznik konfliktov. Koloniálne hranice slúžili len ekonomickým záujmom hegemónov. Dnes sa preto nie je prečo čudovať, že mnoho konfliktov o zdroje vzniká medzi ľuďmi, ktorí boli často pôvodom z rovnakého etnika. V súčasnosti však žijú na opačnej strane hranice – v inom štáte, s ktorým sa medzitým mohli stotožniť, a táto falošná identita ich ženie do vojen proti svojim ľuďom....

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
01 - Modified: 2024-01-30 09:05:00 - Feat.: - Title: Zotneme mu hlavu aj s korunou. Politika Karola I.priviedla Anglicko k občianskej vojne a jeho k potupnej smrti 02 - Modified: 2024-01-23 08:25:00 - Feat.: - Title: Výstrednosti slávnych: Van Gogh si odrezal ucho, Gauguin spôsobil skazu na Tahiti, Picasso strieľal po ľuďoch 03 - Modified: 2024-01-21 09:10:00 - Feat.: - Title: Radikálka v živote i v móde. Gabrielle Coco Chanel urobila z čiernej farby symbol ženskej nezávislosti 04 - Modified: 2024-01-19 12:26:08 - Feat.: - Title: Olympiáda, ktorá najprv nebola olympiádou. Európania dostali lekcie z hokeja a malé dievča vykročilo za slávou 05 - Modified: 2024-01-16 13:09:05 - Feat.: - Title: Prečo by para nemohla aj rátať? Odvážny vynález stopol nedostatok financií, prapredok počítačov však fungoval
menuLevel = 2, menuRoute = history/starsie-dejiny, menuAlias = starsie-dejiny, menuRouteLevel0 = history, homepage = false
18. apríl 2024 19:51