Propaganda pre ľudákov, metál od komunistov: Hrušovský bravúrne opísal zákopy, aj klamal o SNP

Ak by sa vytvoril rebríček najpodceňovanejších slovenských autorov, Ján Hrušovský by sa zrejme zmestil do prvej desiatky.

„Prvé zbierky jeho próz dodnes patria k tomu najlepšiemu, čo v slovenskej literatúre vzniklo,“ komentuje spisovateľ Pavol Rankov.

Inšpiráciou mu boli nielen zákopy prvej svetovej vojny, ale aj nové európske literárne smery: modernizmus a expresionizmus, ktorých prvky sa snažil do slovenskej literatúry programovo vnášať, ako pre HN magazín píše Tomáš Horváth, spisovateľ a literárny vedec z Ústavu slovenskej literatúry SAV.

„Stavil na fabulačné majstrovstvo, gradovanie napätia a ostré nečakané vypointovanie príbehu.“

Typickou črtou Hrušovského vrcholných diel boli zrážky literárnych postáv s vlastným osudom. Ako v prípade mníšky Doloresy, usmrtenej sochou Krista. Zrúti sa na ňu, keď sa mu pološialená z rozporu medzi askézou a túžbou po fyzickej láske vrhne „do náručia“.

Zápisky z frontu

Ján Hrušovský sa narodil 4. februára 1892 v Novom Meste nad Váhom. Vyrastal však v Martine, v obklopení významných súdobými osobnosťami na čele s „baťkom Vajanským“. A tiež v ovzduší odkazu svojho starého otca, politika, publicistu a básnika Viliama Paulinyho-Tótha, ktorý zomrel pätnásť rokov pred jeho narodením. Vo svojich memoároch na toto obdobie nostalgicky spomínal ako na stratený raj.

Pod vplyvom pragmaticky zameraného otca právnika vyštudoval vyššie obchodné školy v Martine a Revúcej a zamestnal sa ako praktikant Slovenskej banky v Novom Sade, neskôr účtovník v Ružomberku.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 88% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.