Zastrelila ju vlastná ochranka. Indira Gándhíová chcela slúžiť ľuďom, no jej vláda mala aj temné stránky

„Som tu dnes, nemusím tu však byť zajtra. Mojou povinnosťou je slúžiť ľudu až do tej chvíle, než naposledy vydýchnem, a až budem umierať, môžem povedať, že každá kvapka mojej krvi utužila Indiu a posilnila ju.“

Vety, ktoré Indira Gándhíová vyslovila 29. októbra 1984 na politickom zhromaždení v Bhuvanéšvari, znejú zoči-voči dátumu jej smrti mrazivo. Líši sa totiž len o dva dni. A hoci určite nečakala, že odíde tak skoro, opodstatnené dôvody na vážne obavy rozhodne mala.

To, že sa pre svoju krajinu obetovala, je nespochybniteľné. Nič to však nemení na tom, že Indiriných vyše pätnásť rokov vo vrcholnej politike malo i svoje temné stránky.

Detstvo uprostred politiky

Indira Gándhíová sa narodila 19. novembra 1917 ako jediné dieťa Kamala a Džaváharlála Néhrúovcov v Iláhábáde. V 20. storočí bolo toto mesto pokladané za stredisko intelektuálov, žili tu slávni právnici a tunajšia univerzita mala vysokú úroveň. Jej starý otec bol bohatý a úspešný právnik, ktorý napodobňoval anglických džentlmenov a žil v luxusnom vidieckom sídle anglického štýlu.

​Indirino detstvo bolo poznačené politikou, pretože rodina Nehrúovcov patrila v Indii k politicky najvplyvnejším a ostro sa stavala proti britskej nadvláde. K ich blízkym priateľom patril aj Mahátmá Gándhí.

Rodičia boli za svoje názory často pokutovaní a keďže pre dodržiavanie Gándhího politiky občianskej neposlušnosti odmietali platiť, postupne im bola zhabaná veľká časť majetku. Mnoho času tiež trávili vo väzení, o Indiru sa preto každú chvíľu staral niekto z príbuzných. Rodičom nadovšetko záležalo na jej vzdelaní.

Rovnako ako jej otec navštevovala i ona európske školy, kým v Indii patril k jej učiteľom najvýznamnejší súdobý filozof, básnik a sociálny reformátor, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Rabíndranáth Thákur. 

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 89% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.