Pedagogický vizionár Anton Štefánek: Zmenil slovenské školstvo, komunisti ho odstavili
Slová kritiky, ktoré pred vyše sto rokmi adresoval nášmu školstvu, znejú moderne dodnes. Anton Štefánek však nezostával len pri kritike, ako minister presadil mnohé reformy a zmenil podobu nášho školstva. A tiež položil základy slovenskej sociológie. So svojím vecným nadhľadom sa však dostával do konfliktu tak ľudákmi, ako aj s komunistami.

Minister školstva mal na Slovensku vždy veľmi ťažkú pozíciu. Rezort odsúvaný na vedľajšiu koľaj prinášal mnoho problémov, ktoré si vyžadovali hĺbkovú, systematickú a mravčiu prácu. Len máloktorému z nich sa podarilo dotiahnuť svoju misiu do úspešného konca a vidieť výsledky svojej práce.
Anton Štefánek bol človek na správnom mieste.
V obkľúčení kritikov
Narodil sa 15. apríla 1877 vo Veľkých Levároch do rodiny Martina a Antónie Štefánkovcov. Spočiatku ho pri štúdiu sprevádzali jazykové problémy s maďarčinou, čo sa zlepšilo až po presťahovaní rodiny za prácou do Drösingu, kde sa ju doučil.
Skromné pomery brzdili jeho veľký sen – ísť na pedagogickú dráhu. Štúdiá vo Viedni mu nakoniec zaplatil mecenáš A. Singer. Po absolvovaní gymnázia prešiel na Filozofickú fakultu Viedenskej univerzity, na ktorej študoval kombináciu geografiu a dejepis. Pre finančnú tieseň mu tam nebolo umožnené doštudovať. Aj z tohto dôvodu sa neskôr zasadil, aby pôvod a majetok neboli príčinou nedosiahnutia vyššieho vzdelania.
Vo Viedni stretol krajanov, ktorých spájal záujem o slovanskú jednotu a literatúru v spolkoch Tatran a Národ. Spoznal sa tam s viacerými osobnosťami, najmä s Pavlom Blahom a Milanom Hodžom, ktorí ho oboznámili s hlasistickým hnutím hlásajúcim jednotu medzi Slovákmi a Čechmi. Tlmočením týchto názorov sa stal časopis Hlas, do ktorého Štefánek začal písať a formovať aj jeho obsah a ciele.
Spolupráca a dôvera medzi Hodžom a Štefánkom sa čoraz viac prehlbovali, a nakoniec mu Hodža zveril úlohu založiť národný časopis Slovenský obzor. Prvé číslo sa datuje 15. januára 1907.
To bolo v čase, keď Štefánek pôsobil v Budapešti – v prostredí neprajnom pre slovenské národné aktivity. Preto sa pod články podpisoval pseudonymom Levársky. Povinnosti viesť časopis Ľudové noviny ho zaviali do Skalice a práca na Slovenskom denníku ho prinútila k návratu do Pešti. Hoci bol sledovaný zo strany štátnych orgánov Rakúsko-Uhorska, podarilo sa mu dostať sa do Prahy, kde nadviazal kontakty s odbojovou organizáciou Mafia.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 82% na dočítanie.
Nedozvedeli ste sa všetko?
Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.