Sen o baletnej kariére si mohla splniť až po vojne, vďaka tancu prežila aj koncentračné tábory

Medzi väzňami bolo mnoho umelcov, ktorí mali pred sebou štúdium alebo sľubne rozvíjajúcu sa kariéru. Hudba bola v koncentračných táboroch prítomná nielen na to, aby pobavila zvrhlé stráže, či ukázala verejnosti a pozorovateľom, že internovaní Židia majú zdanlivú slobodu, ale bola niečím, vďaka čomu si väzni mohli zachovať vnútornú slobodu.

Šťastné detstvo

Tanec sprevádzal Alicu Pastorovú-Flachovú, ktorá sa narodila 11. februára 1928 v Českom Těšíne, v tých najťažších životných okamihoch. Spočiatku nič nenasvedčovalo tomu, že by jej detstvo malo byť poznačené.

Vyrastala v milujúcej rodine obklopená tromi súrodencami. Ich otec napriek zraneniu z prvej svetovej vojny, v ktorej prišiel o ruku, založil úspešnú veľkoobchodnú firmu na šijacie nástroje. Mama patrila k pokrokovým ženám, popri starostlivosti o domácnosť sa venovala aj práci – v jej prípade išlo o publicistiku. Zaoberala sa najmä filozofiou, napísala aj knihu, v ktorej rozobrala úlohu matky v rodine.

​Obaja rodičia sa snažili zdieľať pokrokové myšlienky so svojimi deťmi, a tiež v nich pestovať vzťah k umeniu, predovšetkým k hudbe. Vlastnili viacero hudobných nástrojov, keďže domáce muzicírovanie patrilo k obligátnym aktivitám židovských rodín.

Malá Alica prejavovala najmä pohybový talent, ktorý najskôr rozvíjala v baletnej škole v Těšíne, neskôr v Brne, kam sa rodina

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 88% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.