Muž paradoxov: Spisovateľ Ľudo Ondrejov najprv arizoval, potom išiel do Povstania

„Mal som jeden a pol roka, keď mi otec odišiel do Ameriky. Hovorí sa, že dieťa si pamätá neobyčajné udalosti, súvisiace s jeho životom, asi od tretieho roku svojho veku, no ja sa pamätám ešte i na to, keď ma otec pojal za ruku, viedol hore kopcom do hustej kružiny a ukázal mi vtáčie hniezdo so štyrmi mláďatami. Aké to boli vtáčatá, neviem, lebo vtedy som ešte bohatý svet vtákov nepoznal. Len to viem, že vtáčatá boli nasivasté a jedno z nich som si chcel vziať. Ale otec to nedovolil.“

Vyrastať bez otca je vždy trauma. A závisí od osobnosti a okolností, ako ju človek spracuje. Ľudo Ondrejov, narodený 19. októbra 1901 ako Ľudovít Mistrík, bol z rodu vnímavých a krehkých jedincov. Otec mu chýbal bytostne. Už ako dospelý si ich vzťah „poistil“ aspoň tým, že sa z Mistríka stal Ondrejov.

Ako dieťa stratu nahrádzal fantáziami: najviac ho fascinovala predstava otca ako siláka so zbojskou náturou, pre ktorú ho zabili zbojnícki kumpáni.

Nábytkár Ondrej Mistrík v Amerike nezomrel, ako sa vravelo po dedine. Akurát sa k manželke a siedmim deťom už nikdy nevrátil. Existujú aj teórie, že na Slovensko predsa len prišiel, avšak s inou ženou.

Notár, šofér, básnik

Ľudo Ondrejov sa narodil v chorvátskom Slanje, no bol ešte bábätko, keď sa rodina vrátila domov na Slovensko. Vyrastal v dedine Kostiviarska, ktorá je dnes súčasťou Banskej Bystrice. V chudobe, avšak v úzkom styku s prírodou, ktorá cibrila jeho obrazotvornosť a navracala mu pocit bezpečia, o ktorý ho obral otcov odchod.

Celý život ju uprednostňoval pred mestom a pretechnizovaným svetom, ktorému nedôveroval. Jeho ranú mladosť okrem silného vzťahu k matke poznačila aj robota, tvrdo drel už od dvanástich.

„Prvá moja práca bola na veľkej tehelni. Rástol som veľmi rýchle, takým chlapcom hovorievali, že sú vyhúknutí, preto ma zaradili k robote chlapskej a dali mi aj chlapskú plácu. Ale musel som vstávať ráno o štvrtej. Robili sme denne štrnásť hodín. Prichádzal som domov ukonaný a slabý pre nedostatok výživného jedla. Bola to dobrá príprava pre tuberkulózu.“

S nevšedným literárnym talentom Ondrejova sa ako úplne prvá zoznámila dievčina, ktorá ho požiadala o verš do pamätníčka.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 86% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.