Židovský James Bond. Lovec nacistov. Šéf vplyvnej celosvetovej organizácie špiónov. Aj takými prívlastkami častovali a častujú Simona Wiesenthala médiá, jeho priaznivci i odporcovia. Tento muž však zďaleka nebol všemocným pánom života a smrti, aj keď takých, ktorí sa do tejto roly stavali, počas svoje pozemskej púte stretol viac ako dosť.
Jeho meno sa stalo synonymom naháňania nielen prominentných pohlavárov Tretej ríše, ale aj tých „obyčajnejších“ nacistov, hoci drvivú väčšinu života strávil najmä písaním listov. Desaťtisícov listov. To všetko s jediným cieľom. Naplniť otázku väčšiny tých, ktorí prečkali holokaust: Prečo som prežil práve ja?
Nádejný architekt
Simon Wiesenthal sa narodil posledný deň v roku 1908 v Bučači, mestečku na dnešnej západnej Ukrajine a vtedajšom Haliči. Toto územie si za svoje útočisko zvolili mnohí Židia, ktorí koncom 19. storočia utekali pred pogromami v cárskom Rusku.
To bol prípad aj jeho otca Ašera Wiesenthala, ktorý do Bučača prišiel tri roky pred Simonovým narodením.
Halič bolo územie, ktoré si po stáročia medzi sebou navzájom posúvali rôzne kráľovstvá, monarchie a štáty. V čase Simonovho narodenia bolo súčasťou Rakúsko-Uhorska a ako píše v knihe Spravodlivosť, nie pomstu v rámci krátkeho životopisu Peter Michael Lingens, bola to zem „zázračných rabínov“ a mysticizmu, ktorý obklopoval aj malého chlapca.
Ten potom neskôr často opisoval zážitok, ktorý do veľkej miery ovplyvnil jeho zmysel pre spravodlivosť. Často ho vodievali okolo domu, za ktorého oknami sedel muž, ktorý už roky mlčal.
„Kedysi mal spor so svojou ženou, ktorý zakončil zvolaním ,Nech zhoríš!‘ V noci mu zhorel dom – bez toho, aby na tom niesol akúkoľvek vinu – a jeho manželka pri tom zhorela. Muž sa odobral so svojím ťažkým svedomím k rabínovi. Rabín rozhodol, že nesmie do konca svojho života prehovoriť jediné slovo a musí sa neustále modliť a prosiť o odpustenie,“ píše Lingens.
V tom čase to však bral malý Simon ako súčasť koloritu rodného mesta. Netrvalo dlho a musel ho s mamou a mladším bratom Hillelom opustiť. Vypukla totiž prvá svetová vojna, Ašera
Wiesenthala odvelili na front (kde v roku 1915 padol) a do Haliče vtrhli ruské vojská.
Rosa Wiesenthalová v obave o bezpečnosť utiekla so synmi do Viedne, kde obaja navštevovali nemeckú židovskú školu. Do Bučača sa vrátili až v roku 1917, Simon tu dokončil humanitné gymnázium a spoznal na ňom aj svoju neskoršiu ženu Cylu. To už mesto patrilo Poľsku a v tomto jazyku aj Wiesenthal ukončil svoje štúdium. Medzičasom sa jeho mama znovu vydala a s novým manželom Isackom Halper...
Zostáva vám 85% na dočítanie.