Architekt Ernst Wiesner: Z mesta, ktorému dal modernú tvár, musel utiecť

November 1965. Mladého moravského architekta Mojmíra Kyselku vodič auta, ktoré si do Liverpoolu stopol, „vyhodí“ neďaleko adresy, ktorú si nesie od staršieho kolegu z rodného mesta. Aj keď ho pred cestou do Veľkej Británie varovali, aby sa nestretával so žiadnymi emigrantmi z Československa, zvedavosť mu nedá.

Podíde k domu s číslom na papieri a zazvoní. Otvorí asistent majiteľa domu, ktorý sa vzápätí objaví za ním a nedôverčivo hľadí na neohláseného hosťa. Kyselka po anglicky vysvetľuje, že prišiel z Brna a má preňho list od kolegov architektov, ktorí by radi spoznali jeho zatiaľ neznáme diela.

V priebehu rozprávania sa tvár sivovlasého muža postupne rozjasňuje, až napokon hovorí: „Pán kolega, prosím, hovorte po česky. Toto je najväčší okamih môjho života, že si na mňa Brno, kde som odovzdal tie najlepšie sily, spomenulo.“ A vzápätí sa rozplače.

Ten muž je Ernst, alebo ak chcete Arnošt Wiesner. Toto je jeho príbeh, ktorý má však napriek celkom slušnému počtu prameňov informácií stále svoje biele miesta.

Liverpoolsky Einstein

Mojmír Kyselka je posledný žijúci súčasník, ktorý sa s Ernstom Wiesnerom osobne stretol. A ako hovorí, zároveň prvý, kto s ním po vyše štvrťstoročí opäť nadviazal kontakt.

​„Bol som urbanista a do Anglicka ma poslali na výstavu satelitných mestečiek. Na rozdiel od papalášov, ktorí by tam radi šli, som vedel po anglicky, takže ma tam naveľa pustili na osem dní,“ spomína. „Ale keďže som tam mal mnohých známych a priateľov, ktorí mi poskytli nocľah, napokon som tam na prelome novembra a decembra strávil 27 dní.“

Z toho u Wiesnera neplánovane sedem. Starý pán ho totiž od samej radosti, že sa stretol s krajanom, u seba týždeň hostil. „Cez deň ma spolu so šoférom vyvážal do okolitých satelitov a tiež po stavbách, ktoré realizoval, a večery sme trávili v rozhovoroch o architektúre, situácii u nás doma a vôbec o živote,“ vysvetľuje Kyselka.

Wiesner podľa neho vôbec netušil, ako sa situácia v Československu zmenila, a keďže si myslel, že sa naňho doma zabudlo, utiahol sa do svojho nového anglického útočiska. Aj keď ho

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 87% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.