Keď mu vzali mu plátno, maľoval na noviny. Tekelovi ničili život komunisti a následky otravy dymom

Jozef Tekel pochádzal z roľníckej rodiny, osud ho však napokon zavial iným smerom. Ako pätnásťročný vstúpil do františkánskej rehole a prijal meno Teodor. Po absolvovaní teologických štúdií ho v roku 1924 vysvätili za kňaza.

Spočiatku sa venoval len pastorácii v rôznych mestách vrátane kláštora v Hlohovci. Tu sa počas vianočných sviatkov priotrávil dymom z kachieľ, keď sa po polnočnej omši vrátil do izby, kde si zakúril a zaspal. Ráno ho našli spolubratia v bezvedomí a podarilo sa im ho prebrať až po dlhšom čase.

Táto udalosť zanechala na jeho zdraví trvalé následky, lenže oveľa väčší útok na organizmus predstavovala rakovina vnútorností. Tá ho, na rozdiel od ľudských nepriateľov, dokázala poraziť.

Tekel rád maľoval od detstva. Jeho sklony výrazne prekračovali bežnú záľubu. V umení hľadal hlbšiu formu sebavyjadrenia a spôsob vzájomnej komunikácie so svetom. Do vienka dostal talent bez túžby po bohémskom žití. Zrejme aj preto dostal od predstavených povolenie, aby mohol ako rehoľník nastúpiť na Akadémiu výtvarných umení v Prahe.

Bola to najstaršia umelecká škola v Čechách i Československu založená ešte za habsburskej monarchie dekrétom cisára Františka II. z roku 1799. Bola taktiež jedinou svojho druhu. Bratislavskú Vysokú školu výtvarných umení zriadili až v roku 1949, keď chtiac-nechtiac musela byť poplatná nastupujúcemu komunistickému režimu. Tekel stihol našťastie možnosť slobodnej umeleckej formácie.

​Počas štúdií sa venoval maliarstvu pod vedením profesora Maxa Švabinského, ktorý patril k najvýznamnejším českým predstaviteľom zakladajúcim moderné umenie dvadsiateho storočia.

Prvé diela vystavoval už v roku 1931. Následne ho rektorát školy vyznamenal čestným uznaním za vynikajúci úspech. Návrh podal samotný profesor, čo muselo byť pre mladého študenta obzvlášť cenné povzbudenie. Jeho učiteľ ho inšpiroval hlavne precíznym prístupom k práci. Zistil, že sa to vypláca, najmä ak zostane sám sebou.

Tekel v jednom z listov spomínal: „Náš profesor Švabinský nerád videl, keď ho zo žiakov dakto napodobňoval. Musí to byť nové, vaše a musí ma to nadchnúť, hovorieval.“ Žiak Tekel vedel nadchnúť

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 82% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.