Nenávidel dobu, v ktorej žil. Tvorca Malého princa rátal s tým, že zmizne

„Ak sa jedného dňa dozviete, že som zmizol bez stôp, neverte, že som mŕtvy. Buď som zajatý, alebo som sa dal k partizánom, alebo som sa uchýlil do kláštora,“ napísal Exupéry v jednom z tisícky listov adresovaných azda najdôležitejšej žene svojho života – matke Marii.

Žiaľ, toto proroctvo mu úplne nevyšlo. Ale intuícia, ktorá mu tie riadky diktovala, i tak mierila šokujúco presne.

Mladosť, smrť a vojna

Antoine de Saint-Exupéry, celým menom Antoine Jean-Baptiste Marie Roger Pierre, sa narodil 29. júna 1900 v Lyone. Obaja rodičia pochádzali zo šľachtických rodov, trávil teda šťastné detstvo v zámkoch a rozľahlých parkoch.

Idyla však netrvala dlho. Krátko pred narodením piateho dieťaťa (Antoine bol tretí v poradí) otec Jean náhle umiera na mŕtvicu. Smrť zasiahne rodinu ešte raz. Keď má Antoine sedemnásť, jeho jediný brat a duševné dvojča Francoise podľahne srdcovému reumatizmu. Do konca života sa s tým úplne nezmieri.

​Našťastie, k mame a trom sestrám ho takisto viaže silné puto. Štyri umelecky nadané ženy sú voči synovi a bratovi pozorné, vnímavé a láskavé, zároveň ho tak trochu rozmaznávajú. Zrejme aj pod ich vplyvom dozrieva na vášnivého milovníka nežného pohlavia, štedrého v rozdávaní lásky a obdivu, no tiež tak trochu egoistu a narcisa. Tento rozpor v ňom odrážajú aj listy jeho matke.

„Myslím na Vás stále a spomínam na veľa vecí, ktoré ste mi dali, keď som bol malý chlapec. A zarmucuje ma, že som Vám často pôsobil bolesť. Keby ste vedeli, mamička, aký ste vzácny človek a najrozkošnejšia zo všetkých mamičiek, ktoré poznám,“ píše v jednom z nich.

Ďalším vplyvom, ktorý ho nadosmrti poznačí, je prvá svetová vojna. „Už je to tak, trochu som videl vojnu. Budem Ti to rozprávať. Je to neskutočné,“ píše v liste matke. O vyše dvadsať rokov sa bude túto bytostnú skúsenosť ľudstva snažiť do hĺbky pochopiť a precítiť vo svojom vrcholnom diele Citadela.

V mladosti však jeho myseľ zamestnávajú aj menej fatálne témy. Konkrétne námorníctvo, ktoré si vysníval ako svoje budúce povolanie. Keď ho však ani na tretí raz neprijmú na Vojenskú

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 82% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.