Divný Janko: Najbúrlivejšieho štúrovca revolúcia zomlela, talent však nepremrhal

Sándor Petőfi, Henryk Sienkiewicz a lord Byron – do tejto vybranej spoločnosti hravo zapadnú aj revolučné verše Janka Kráľa. Literárny romantizmus spravil búrku nielen vo vedomí vzdelancov, ale ešte väčšmi ich zblížil s obyčajným ľudom. Vytvoril typ hrdinu, ktorý sa búril proti osudu a nepriazni doby.

Jeho vzletné, no burcujúce básne ho privádzali do problémov a neraz sa kvôli nim ocitol vo väzení, kde mu hrozili smrťou. Svojím nadaním prerástol štúrovské hnutie a premenil národné požiadavky na skvostné literárne dielo.

Myseľ bez spočinutia

Najrevolučnejší štúrovec či divný Janko – aj takto prezývali básnika Janka Kráľa, ktorý sa narodil 24. apríla 1822 v Liptovskom Mikuláši. Tvrdú otcovu náturu pocítila celá rodina. Bitky a nadávky zjemňovala mama Žofia, ktorá krčmárovi a mäsiarovi porodila troch synov a vychovala mu dcéru z prvého manželstva.

​V krčmovom prostredí mohol malý Janko počúvať pre deti nevhodné reči a ponosy voči pánom, ale aj príbehy o udatných hrdinoch vzbúr a zbojnícke piesne. Otca nenávidel a nešiel mu ani na pohreb. Na obranu otca však treba dodať, že svojho najmladšieho syna nechal vyštudovať na radu evanjelického farára Matúša Blaha.

Z gymnázia v Šajavskom Gemeri išiel mladý Janko rovno do Levoče na tamojšie lýceum. Tam sa zoznámil so svetovou literatúrou a oboznámil okolie s vlastnou tvorbou, dôkazom čoho sú dve zachované práce napísané v latinčine. Ďaleko od rodiny čelil samote a pohŕdaniu zo strany majetnejších spolužiakov.

Ani učebné normy ho príliš neuspokojovali. Memorovanie faktov v latinčine ho zaujímalo omnoho menej než zoznámenie sa s dielom Jána Kollára a biblickou češtinou, v ktorej sa pokúšal tvoriť ďalšie básne. Ale aj v nej cítil to pnutie medzi autorom a jeho rodným jazykom. V tomto sa rozchádzal so staršími národovcami, ako boli Ján Hollý, Anton Bernolák či Juraj Fándly.

S veľkou nedôverou nazeral aj na aristokraciu, ktorá podľa neho žila mimo reality a hľadela iba na svoje vlastné ciele. Trochu praktických zručností do života sa snažil získať na lýceu v Kežmarku, kde študoval základy práva. Odtiaľ prešiel na evanjelické lýceum do Bratislavy, na ktorom sa spoznal s Ľudovítom Štúrom, a takmer

Nedozvedeli ste sa všetko?

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.