Divný Janko: Najbúrlivejšieho štúrovca revolúcia zomlela, talent však nepremrhal

Sándor Petőfi, Henryk Sienkiewicz a lord Byron – do tejto vybranej spoločnosti hravo zapadnú aj revolučné verše Janka Kráľa. Literárny romantizmus spravil búrku nielen vo vedomí vzdelancov, ale ešte väčšmi ich zblížil s obyčajným ľudom. Vytvoril typ hrdinu, ktorý sa búril proti osudu a nepriazni doby.

Jeho vzletné, no burcujúce básne ho privádzali do problémov a neraz sa kvôli nim ocitol vo väzení, kde mu hrozili smrťou. Svojím nadaním prerástol štúrovské hnutie a premenil národné požiadavky na skvostné literárne dielo.

Myseľ bez spočinutia

Najrevolučnejší štúrovec či divný Janko – aj takto prezývali básnika Janka Kráľa, ktorý sa narodil 24. apríla 1822 v Liptovskom Mikuláši. Tvrdú otcovu náturu pocítila celá rodina. Bitky a nadávky zjemňovala mama Žofia, ktorá krčmárovi a mäsiarovi porodila troch synov a vychovala mu dcéru z prvého manželstva.

​V krčmovom prostredí mohol malý Janko počúvať pre deti nevhodné reči a ponosy voči pánom, ale aj príbehy o udatných hrdinoch vzbúr a zbojnícke piesne. Otca nenávidel a nešiel mu ani na pohreb. Na obranu otca však treba dodať, že svojho najmladšieho syna nechal vyštudovať na radu evanjelického farára Matúša Blaha.

Z gymnázia v Šajavskom Gemeri išiel mladý Janko rovno do Levoče na tamojšie lýceum. Tam sa zoznámil so svetovou literatúrou a oboznámil okolie s vlastnou tvorbou, dôkazom čoho sú dve zachované práce napísané v latinčine. Ďaleko od rodiny čelil samote a pohŕdaniu zo strany majetnejších spolužiakov.

Ani učebné normy ho príliš neuspokojovali. Memorovanie faktov v latinčine ho zaujímalo omnoho menej než zoznámenie sa s dielom Jána Kollára a biblickou češtinou, v ktorej sa pokúšal tvoriť ďalšie básne. Ale aj v nej cítil to pnutie medzi autorom a jeho rodným jazykom. V tomto sa rozchádzal so staršími národovcami, ako boli Ján Hollý, Anton Bernolák či Juraj Fándly.

S veľkou nedôverou nazeral aj na aristokraciu, ktorá podľa neho žila mimo reality a hľadela iba na svoje vlastné ciele. Trochu praktických zručností do života sa snažil získať na lýceu v Kežmarku, kde študoval základy práva. Odtiaľ prešiel na evanjelické lýceum do Bratislavy, na ktorom sa spoznal s Ľudovítom Štúrom, a takmer

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 81% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.