Hviezdny diplomat zo Slovenska: Osuský získal vo svete rešpekt, doplatil však na spory s Benešom

Jar roku 1905, do budovy bratislavského evanjelického lýcea vstupuje štíhly muž s úctyhodnou prešedivenou bradou. Uhorský minister kultúry Albert Apponyi v rámci inšpekcie vstupuje do jednej z tried, kde práve prebieha hodiny latinčiny.

Triedny profesor Lajos Losonczi sa pod jeho prísnym pohľadom inštinktívne narovná ešte viac ako zvyčajne a pohľadom kĺže po svojich študentoch. Samozrejme, Osuský, padne mu zrak na mladíka, pre ktorého je „lingua latina“ obľúbeným predmetom a exceluje v nej. Vyvolá ho a on bez zaváhania obratne prekladá vety napísané na tabuli a aj tie, ktoré mu učiteľ zadáva zo svojho notesa.

Apponyi uznanlivo pokyvkáva hlavou a keď sa hodina skončí, chlapcovi pokynie, aby sa pri ňom pristavil.

„Hová valósi vagy, fiú (odkiaľ pochádzaš, chlapče)?“ pýta sa ho.

„Brezovából, Miniszter úr,“ odpovedá on nato.

Tvár muža sa jemne zachveje. „Brezová je miesto, ktoré plodí revolúcie proti Maďarom,“ zašomre. „Jó Magyarnak kell lenned (ale ty budeš dobrým Maďarom),“ zahľadí sa naňho prísne.

Chlapec mlčí. Prisvedčiť by bolo nemysliteľné. Najradšej by mu vykričal: „Tak na to zabudni, ty starý blázon,“ no vie, že by to malo ďalekosiahle následky. A tak len stíska pery a snaží sa tváriť čo najpokornejšie. Aponnyi však pochopí, zvrtne sa na podpätku a namosúrene odchádza.

​O pár dní si latinčinár chlapca zavolá k sebe. „Počuj, Štefan, gróf Aponnyi tvrdí, že si urazil jeho aj svoju vlasť,“ prihovára sa mu mierne. „Pán profesor, ale veď som nič nepovedal,“ bráni sa mladík. „Veď práve, Števko. Ale neboj, to isto prehrmí, na to sa zabudne,“ chlácholí ho a povzbudivo ho potľapká po pleci.

Po prázdninách je však všetko inak. Losonczi mladému Osuskému oznámi, že minister sa stále hnevá. Radí mu, aby sa nezapisoval a ostal doma. Predpíše mu úlohy a cvičenia a dohodnú sa, že na konci školského roka príde na skúšky. Štefan odchádza skrúšene do Brezovej, no tam pokračuje usilovne v štúdiu.

Začiatkom nového roka však dostane odkaz, aby sa za latinčinárom do Bratislavy čo najskôr dostavil. Profesor nemá dobré správy. Je mu ľúto usilovného a nadaného študenta, no musí mu oznámiť, že Apponyi trvá nielen na vylúčení z lýcea, ale zo všetkých škôl v Uhorsku.

Mladík je zdrvený. Netuší, že tomu mužovi, ktorý mu chce odoprieť vzdelanie, bude o štrnásť rokov čeliť opäť. To však už budú roly obrátené a pomyselný čierny Peter ostane v rukách upätého grófa...

Štúdiá v Amerike

Momentálne má však šestnásťročný Štefan Osuský hlavu v smútku. Rodičia, nie príliš majetní garbiari, síce svoje deti – dve dcéry a jediného syna – nemôžu príliš finančne zabezpečiť, no podporujú

Nedozvedeli ste sa všetko?

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.