Renesančný mysliteľ zo Slovenska: S reformou školstva predbehol Komenského

Vavrinec Benedikt Nedožerský pôsobil v rozkvete humanizmu a renesancie, ktoré prinášali pokrokové myšlienky vo všetkých oblastiach vedy a umenia. Bol neobyčajným, múdrym mužom s neobvyklým rozhľadom v matematike, vo filozofii, v literatúre, hudbe či pedagogike.

Mnohí sa domnievajú, že to bol práve on, kto dávno pred Janom Amosom Komenským vytvoril koncepciu progresívneho školstva. Svoje rodné meno zvykol písať v latinskom ekvivalente Laurentius Benedictus Nudozierinus, národnosťou sa hlásil k tzv. Pannonius – Slovákom.

Odchod na Moravu

Prívlastok Nedožerský získal podľa rodiska Nedožery, nachádzajúcom sa pri Prievidzi, v ktorom sa 10. augusta 1555 narodil. So vzdelávaním mu spočiatku pomáhali iba rodičia, až neskôr vedomosti prehĺbil v Brezanoch a v Prievidzi na tamojšej evanjelickej škole.

​Mal najlepšie predpoklady na to, aby mohol študovať, keďže jeho otec patril k zámožným obchodníkom. Keď však zomrel, všetko sa skomplikovalo. Turecké vojská, protihabsburské povstania, nedostatok potravín aj vzdelancov, to neboli ideálne podmienky pre osvietenské myšlienky a luteránsku reformáciu, ku ktorej sa hlásila Benediktova rodina.

Pohnutá rodinná situácia a zložitá politická klíma ho prinútili ísť študovať do susedného Česka, kde sa ho ujal strýko Samuel. Nádejný učenec našiel pokoj na štúdium v moravskej Jihlave, kde sa vzdelával u známeho pedagóga Jana Goltza.

Kronikári majú z tohto obdobia iba nejasné informácie z inak podrobne zmapovaného života Vavrinca Benedikta. Spomína sa

Nedozvedeli ste sa všetko?

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.