Renesančný mysliteľ zo Slovenska: S reformou školstva predbehol Komenského

Vavrinec Benedikt Nedožerský pôsobil v rozkvete humanizmu a renesancie, ktoré prinášali pokrokové myšlienky vo všetkých oblastiach vedy a umenia. Bol neobyčajným, múdrym mužom s neobvyklým rozhľadom v matematike, vo filozofii, v literatúre, hudbe či pedagogike.

Mnohí sa domnievajú, že to bol práve on, kto dávno pred Janom Amosom Komenským vytvoril koncepciu progresívneho školstva. Svoje rodné meno zvykol písať v latinskom ekvivalente Laurentius Benedictus Nudozierinus, národnosťou sa hlásil k tzv. Pannonius – Slovákom.

Odchod na Moravu

Prívlastok Nedožerský získal podľa rodiska Nedožery, nachádzajúcom sa pri Prievidzi, v ktorom sa 10. augusta 1555 narodil. So vzdelávaním mu spočiatku pomáhali iba rodičia, až neskôr vedomosti prehĺbil v Brezanoch a v Prievidzi na tamojšej evanjelickej škole.

​Mal najlepšie predpoklady na to, aby mohol študovať, keďže jeho otec patril k zámožným obchodníkom. Keď však zomrel, všetko sa skomplikovalo. Turecké vojská, protihabsburské povstania, nedostatok potravín aj vzdelancov, to neboli ideálne podmienky pre osvietenské myšlienky a luteránsku reformáciu, ku ktorej sa hlásila Benediktova rodina.

Pohnutá rodinná situácia a zložitá politická klíma ho prinútili ísť študovať do susedného Česka, kde sa ho ujal strýko Samuel. Nádejný učenec našiel pokoj na štúdium v moravskej Jihlave, kde sa vzdelával u známeho pedagóga Jana Goltza.

Kronikári majú z tohto obdobia iba nejasné informácie z inak podrobne zmapovaného života Vavrinca Benedikta. Spomína sa

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 86% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.