Cestovateľ a dobrodruh Móric Beňovský sa nedožil ani štyridsiatky, zažil však toho naozaj veľa a prešiel kus sveta. V podmienkach, aké si dnes vieme len ťažko predstaviť. Zážitky spísal do knihy Pamäti a cesty a písal si tiež denník. A hoci elixír večnej mladosti nenašiel, neuveriteľné príbehy z jeho života, hoci mnohé z nich prikrášlené, počúvame aj dnes, po vyše 230 rokoch od jeho smrti.
Ani vo Vrbovom, kde sa Móric Beňovský narodil a vyrastal, na svojho rodáka nezabudli. V miestnej kúrii, kde žil, je mu venované i menšie múzeum. Na námestí stojí bronzová socha v tvare zemegule, na ktorej sedí Beňovský a nechýbajú ani významné osobnosti z celého sveta, s ktorými sa počas života stretol.
„Návrh urobil akademický maliar Igor Piačka a sochu vytvoril Anton Gábrik,“ vysvetľuje nám primátorka mesta Eva Maggiová. Spolu s historikom Ľubomírom Bosákom plánovali tento rok cestu na Madagaskar, zatiaľ ju však museli odložiť.
Po stopách Beňovského
Narodil sa v meste pri Piešťanoch 20. septembra 1746. „Móric Beňovský strávil vo Vrbovom len ranú mladosť. Problémy nastali, keď v roku 1760 v mladom veku zomrela jeho matka, šľachtičná Rozália Révayová,“ rozpráva Ľubomír Bosák, ktorý sa Beňovského životom profesionálne zaoberá už 20 rokov.
Rozália mala ťažký život, dvakrát sa vydala, pričom prvý manžel jej mohol byť starý otcom. Porodila mu šesť detí a druhému manželovi, Samuelovi Beňovskému, priviedla na svet ďalších 11 detí. Historik pripomína, že v počte pôrodov tromfla aj Máriu Teréziu, ktorá mala 16 potomkov.
Po jej smrti nastali pre Mórica ťažké časy. Medzi deťmi z jedného i z druhého manželstva vznikli spory pre majetok, Rozália totiž tesne pred smrťou prepísala testament.
„Otec detí z prvého manželstva bol bohatší a tieto deti boli aj vekovo staršie, Beňovského synovia a dcéry boli dospievajúce, takže tie si nárokovali väčšiu časť dedičstva. Ich matka krátko pred smrťou zmenila testament a deti akoby zrovnoprávnila, lebo cítila potrebu zabezpečiť aj tie mladšie,“ pokračuje Bosák.
Móric Beňovský sa pre spory s majetkom dopustil násilností a mal sa zodpovedať pred stoličnými úradmi v Nitre, udali ho totiž ako šľachtica. Súdnemu konaniu sa vyhol útekom na Spiš, kde sa venoval i alchýmii, chcel vyrobiť nápoj večného života. „Dostal sa do
Spišskej Sobo...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.