Prvá dáma Tretej ríše: Magda Goebbelsová obetovala Hitlerovi život aj svoje deti

Keď 2. mája 1945 prenikli sovietski vojaci do útrob Ríšskeho kancelárstva, v ruinách ktorého sa nachádzal bunker vodcu Nemeckej ríše, naskytol sa im zvláštny obraz. V záhrade našli obhorené telá popredných predstaviteľov nacistického Nemecka. Keď vošli dovnútra, v jednej z izieb objavili na váľandách šesť detí.

Vyzerali, akoby len spali, päť dievčat vo veku päť až trinásť rokov a jeden chlapec natiahnutí v dlhých bielych nočných košeliach. Telá však boli studené ako ľad. Ich matka totiž rozhodla, že jej deti sú pridobré pre svet bez Adolfa Hitlera.

Toto je príbeh ženy, ktorej osud pripomína (miestami trochu zvrátenú) antickú tragédiu.

Dvaja otcovia

Zostalo po nej niekoľko filmových záberov a fotografií. Tá svadobná z 19. decembra 1931 je zvláštna. Usmiaty pár je oblečený v čiernom, len prostovlasá nevesta má cez plecia prehodený biely čipkový šál a na rukách biele rukavičky. Prechádzajú špalierom mužov so vzpaženými pravicami, tesne za ženíchom kráča plavovlasý chlapec v uniforme. A v pozadí je muž v klobúku s typickými fúzami.

​Táto trojica ambicióznych a inteligentných ľudí by v bežných časoch bola možno len trochu bizarným vzťahovým trojuholníkom. No v tridsiatych rokoch 20. storočia predstavovali tých, ku ktorým čo nevidieť bude vzhliadať celé Nemecko. Oni navzájom sa súčasne potrebovali, milovali, ale aj obávali jeden druhého a o druhého.

Ak chceme pochopiť, ako sa dostali až sem, musíme sa vrátiť na prelom storočí. V meste, ktoré sa napokon všetkým trom stalo osudným, sa 11. novembra 1901 narodila Auguste Behrendovej dcéra, ktorá dostala meno Johanna Maria Magdalena.

Jej otcom bol bohatý stavebný podnikateľ Oskar Ritschel, u ktorého dvadsaťročná Behrendová pracovala. Ten si mladú slúžku krátko po pôrode zobral za manželku, dieťa si však neosvojil a vzťah sa po troch rokoch skončil rozvodom.

Augusta Behrendová sa v roku 1906 opäť vydala, židovský obchodník Richard Friedländer však priezvisko dal aj malej Magde.